Tento príbeh sa odohral v dávnych dobách, keď dombra ešte mávala štyri struny. Že neviete, čo je to dombra? Je to hudobný nástroj s dlhým ladným krkom, ktorý sa podobá lutne. A práve ten je hrdinom tejto prastarej legendy.
Vtedy dávno v ďalekej Ázii panoval krutý a neohrozený vládca. Dodnes ho celý svet pozná pod menom Džingischán. Pred mocným vládcom sa triasli od hrôzy nielen nepriatelia, ale aj jeho vlastní poddaní. Džingischán bol tvrdý a neoblomný. Ale ako každý človek, aj on mal jednu slabú stránku. A tou bol jeho najstarší syn Džuči.
Džuči bol skvelý vojvodca a bojovník po otcovi – smelý, urastený a múdry. Otec so synom bok po boku dobyli množstvo území. Džingischán Džučiho miloval pravou otcovskou láskou. Nič na svete mu nebolo drahšie než milovaný syn.
Jedného dňa sa však všetko zmenilo. Džuči sa nevrátil z lovu. Džingischán okamžite poslal svojich mužov do lesa, aby po ňom začali pátranie. Muži blúdili krajinou a neúnavne pátrali po vládcovom synovi. Veľmi skoro ale zistili, že Džuči pri love nešťastnou náhodou zahynul.
Vojaci sa vracali späť, ale váhali, čo majú robiť. Natoľko sa obávali hnevu svojho vládcu, že mu radšej nič nechceli povedať. Podľa vtedajších zvykov totiž každý panovník štedro odmeňoval takzvané červené, dobré správy. No ak niekto priniesol zlú, čiernu správu, bol potrestaný smrťou. Vojaci preto vedeli, že ten z nich, ktorý Džingischánovi prezradí osud jeho milovaného syna, bude mať svoje dni spočítané.
Márne sa Džingischán rozčuľoval, márne vojakov prosil i vyhrážal sa im. Žiadny z nich mu nepovedal ani slovka.
Jedného dňa však Džingischána navštívil starý básnik. Nebál sa trestu, život už mal z veľkej časti za sebou. Rozhodol sa preto, že krutému panovníkovi uľaví od jeho trápenia a rozpovie mu, čo sa stalo s jeho milovaným Džučim.…
