O prekrásnej Vasilise

Kde bolo, tam bolo, žil raz bohatý kupec, ktorý mal ženu a jednu dcéru. Žili si dobre, všetkého mali dostatok, až jedného dňa kupcova žena a matka dievčatka ťažko ochorela. Darovala vtedy dcérenke malú bábiku a povedala jej:

„Túto bábiku si vezmi a dobre ju pred ostatnými schovaj. Keď si nebudeš vedieť dať rady, nakŕm ju a bábika ti poradí, ako problém vyriešiť.“

Vasilisa sa mamičke poďakovala a čoskoro sa s ňou rozlúčila navždy. Aby kupec na dcéru nezostal sám, našiel si novú ženu. Tá mala dve dcéry, a tak si kupec myslel, že si s nimi Vasilisa bude rozumieť a bude im spolu dobre. Lenže všetko bolo celkom inak.

Macocha s dcérami Vasilise od prvého dňa závideli jej krásu. Trápili ju preto tou najťažšou robotou, aby bola unavená, vychudnutá a s kruhmi pod očami. Žiadna z nich však netušila, že Vasilisa má čarovnú bábiku.

Dievčina totiž každý deň najprv bábiku potajomky nakŕmila a tá potom za ňu urobila tú najhoršiu prácu. A tak Vasilisa rástla a dospela v nádhernú ženu, akú svet nevidel. Zato jej nevlastné sestry boli pre svoju zlosť a večné mračenie čím ďalej, tým škaredšie.

Kupec musel na dlhší čas odísť. Zlá macocha neváhala a Vasilisu začala deň čo deň posielať s rôznymi úlohami do temného lesa. Za lesom totiž žila v chalúpke na stračej nôžke baba Jaga. Nevlastná matka dúfala, že dievčina zablúdi a prihodí sa jej nejaké nešťastie. Aj tam ju však ochraňovala malá bábika.

Keď prišla jeseň, začalo sa vonku skoro stmievať, a tak dievčatá večer pracovali pri zažatej sviečke. Jedna plietla, druhá paličkovala čipky a Vasilisa priadla. Jedného večera však sviečka náhle zhasla. Macocha si hneď vedela rady:

„V celom dome nie je ani iskrička a vaša práca ešte nie je hotová. Vasilisa, vydaj…