Pátrači 4. časť: Záhadný erb

Prázdniny na stredovekom hrade boli pre súrodencov Jakuba a Matúša plné dobrodružstva. Keďže ich dedko bol kastelánom, ktorý na hrade aj býval, mohli sa bratia celé dni túlať a objavovať jeho zákutia.

Tentoraz opäť sedeli v malej knižnici, zahrabaní medzi starými knihami o hradoch a šľachtických rodoch. Bolo to už ich štvrté pátranie za posledný mesiac. V rukách držali knihu s názvom Erby a ich tajomstvá.

Jakub s očami ako taniere listoval stránkami a prezeral si pútavé ilustrácie. Odrazu Matúš narazil na erb, ktorý ho okamžite zaujal.

„Počkaj, Jakub, pozri na toto!“ upozornil brata. Vrátil ho na predchádzajúcu stranu, kde ukázal na erb neznámej šľachtickej rodiny. Nebol výnimočne ozdobný, ale v strede mal zvláštny symbol. Pripomínal spletené čiary, ako keby mal vyjadrovať niečo, čo sa vinie dookola.

„Kde som to už videl?“ zamrmlal Jakub, prižmúril oči a silno sa sústredil. Po chvíli vyhŕkol: „Jasné! V hradnej veži!“

„Veži? Tej najvyššej?“ opýtal sa Matúš skepticky. „Veď schody nahor sú také strmé, že ani kocúr by tam nevyliezol.“

„Hradný kocúr je už taký starý, že sa mu ani nedivím. Ale ja som tam nakukol minulý rok, keď si ležal so zlomenou nohou. Ver mi – musíme to preskúmať!“

Rozhodli sa teda vybrať na ďalšiu dobrodružnú výpravu. Vzdychajúc a ochkajúc, celí spotení a vyčerpaní napokon strmé schody zdolali.

Keď dorazili na vrchol veže, ich bystré oči hneď spozorovali erb vytesaný do kamennej steny. Jakub mal pravdu. Ale niečo tu nesedelo – erb bol čiastočne poškodený, ako keby mu chýbal jeden kúsok.

„Toto nie je náhoda. Musíme zistiť, čo tam chýba,“ povedal Matúš odhodlane.

S námahou teda zliezli po schodoch dolu. Vrátili sa do knižnice, kde strávili niekoľko hodín. Až po dlhom bádaní sa im podarilo vypátrať vlastníka erbu. Bola ním šľachtická rodina, ktorá…