Tento príbeh sa stal, keď bola Zem ešte veľmi mladá. Žilo na nej len piate pokolenie celého ľudstva. Svetovládca Zeus bol preto veľmi zvedavý, ako sa na Zemi žije. Dostali sa však k nemu zvesti, že ľudia sú mimoriadne krutí.
Králi, ktorí na Zemi vládli, sa k svojim poddaným správali hrôzostrašne. Nútili ich tvrdo pracovať, až kým nepadali od vyčerpania. Nedávali im dostatok jedla a nechávali ich mrznúť od zimy. A keď sa našiel niekto, kto prísne zákony porušil – beda! Králi ho zavreli do arény s nebezpečnými a hladnými tigrami. Akoby sa predbiehali v tom, kto bude krutejší.
Toľko krutosti a nešťastia! Bolo to také ohavné, že Zeus tým rečiam najprv ani nechcel veriť. Rozhodol sa teda, že na seba vezme podobu človeka a prejde celú Zem, aby zistil pravdu. A tak sa v prezlečení za pustovníka vybral do rôznych kútov Zeme. Bohužiaľ, chýry, ktoré sa k nemu dostávali, neboli ešte nič oproti skutočnosti.
Poslednou kvapkou bola návšteva paláca kráľa Lykaóna. Keď Zeus videl jeho nesmiernu krutosť, rozhodol sa odhaliť, že je boh, a zasiahnuť. Ukázal preto ľuďom svoju božskú podobu.
Všetci padli na kolená, len kráľ Lykaón ho vysmial. „Ty že si boh? Aká smiešna predstava! Pozrite sa na toho úbožiaka, ako sa nás snaží oklamať,“ povedal pohŕdavo.
Dia to poriadne nahnevalo a jeho zúrivosť nemala hraníc. Metal blesky krížom-krážom, ničil, lámal a nechal zhorieť celý Lykaónov palác. Vystrašený kráľ sa rozbehol na pole. Myslel si, že pred Diom ujde, lenže ten ho v okamihu premenil na besného vlka a nechal zmiznúť v lese.
Keď sa Zeus vrátil na horu Olymp, bol rozhodnutý, že zničí celé ľudstvo. Najprv chcel na Zem zoslať také blesky, že by okamžite ľahla popolom, no bál sa, aby nezhorela celá zemská os.
Napokon sa rozhodol, že…