Šerosvet 4. časť: Divoká jazda

Tmavozelenou hmlou Šerosveta sa rútilo vozidlo s podivnou posádkou – alchymistom Somniom, jeho asistentom Jonasom a Matejom, chlapcom, ktorý sa v tomto svete ocitol len náhodou. Za volantom sedelo zvláštne stvorenie menom Lily.

Hmla od minula vari ešte zhustla. Občas v nej zavírili fialkasté alebo modravé špirály mihotavých tvarov, ktoré sa menili na chuchvalce blikajúcich svetielok. Matejovi sa zdalo, že ich prenasledujú kŕdle šialených svätojánskych mušiek.

Lily viedla Cukrkandla, ale nemalo to veľa spoločného s tou pokojnou a sústredenou činnosťou, ktorú predvádzal Matejov ocko za volantom auta. Stvorenie ani chvíľu neobsedelo, väčšinu času trávilo na hlave alebo na rukách, pričom volant zvieralo najčastejšie nohami, poprípade zubami.

Z vedľajšieho sedadla vykukoval Somnius, ktorý mal čo robiť, aby svoju dlhú postavu vtesnal na miesto spolujazdca. Nakoniec sa prepadol hlboko do čalúnenia, len kolená mu trčali za predným sklom ako hrby mimoriadne chudej ťavy. Lily sa mu občas pokúsila zhodiť z hlavy klobúk alebo ho aspoň trafiť prudko šmareným cukríkom.

Treba dodať, že Cukrkandl jej šoférovanie vôbec neuľahčoval. Matej si všimol, že každé koleso špionážneho vozidla má inú veľkosť a točí sa trochu iným smerom. Navyše sa jeho blankytne modrá kapota neustále chvela, triasla a vlnila, akoby bola šteklivá, a sedačky, kryt motora a kufor s rezervnou pneumatikou každú chvíľu vyskakovali do bezmála polmetrovej výšky.

Ani to však nebola tá najhoršia vec. Auto totiž rozprávalo. Čo rozprávalo... hádalo sa, diskutovalo a už pri nastupovaní bolo jasné, že sa mu na nebezpečnú akciu ani trochu nechce.

„Dobre, nastúpte si, ale pôjdete bez tieňov!“ vyhlásil Cukrkandl nakoniec, keď sa mu nepodarilo spätným zrkadlom odtlačiť Lily, ktorá sa dolu hlavou pchala na miesto vodiča. „Stačí, že so sebou beriete to dieťa. Ste nezodpovední a s tým ja nechcem mať nič spoločné...“

„Nezdržuj a pusť ma dozadu,“ zahučal netrpezlivo Jonas. „Mám…