Pátrači 2. časť: Tajomná mapa

Letné prázdniny boli v plnom prúde. Jakub a Matúš si užívali voľné dni za hradnými múrmi. Ako je to možné? Jednoducho – ich dedko Ferdinand bol kastelánom na stredovekom hrade, kde aj býval.

Dedko teda deň čo deň sprevádzal po hrade turistov, kým sa chlapci hrali, naháňali po hradných chodbách alebo len tak potulovali a skúmali jeho zákutia.

Dnes sedeli bratia v hradnej knižnici, obklopení kopami starých kníh. Predháňali sa, kto nájde staršiu a zaprášenejšiu knihu, keď tu zrazu spomedzi stránok čosi vypadlo. Zohli sa k zemi a zistili, že je to zvláštny pergamen.

„Pozri, toto vyzerá ako mapa!“ zvolal Matúš. Keď rozvinul papier pred sebou, pod nohy mu skĺzol akýsi kameň.

Jakub ho vzal do ruky a zvedavo si ho obzeral. Potom začal študovať mapu. „Hm, ale vyzerá, že ju kreslil niekto, komu sa poriadne triasli ruky...“ poznamenal.

„Je to predsa stará mapa! A pozri na ten symbol!“ Matúš vzrušene ďobol prstom na maličký znak draka, nakreslený v hornom rohu papiera.

„Pamätáš sa, ako nám pani Anna hovorila tú legendu? O drakovi, ktorý strážil poklad v jaskyni. A vidíš? Tu je k nemu nakreslená cesta!“ Jakub nadšene ukazoval na krivo zaznačené cestičky cez les.

Práve vtedy vstúpil do knižnice dedko Ferdinand, usmiaty ako vždy.

„Dedko, ty sa vyznáš v takých veciach. Pozri sa na toto!“ upozornil ho Matúš.

Dedko si nasadil okuliare a so šibalským úsmevom zamrmlal: „Hm, stará mapa hradu a jeho okolia... Ja by som sa tam veru nevybral, chlapci. Vraj v tej jaskyni už pár ľudí zmizlo. Ale ak sa chcete strat... teda, ak to chcete preskúmať, nech sa páči. Len si so sebou vezmite aspoň desiatu. Dobrodružstvá s prázdnym žalúdkom sú nanič!“

Chlapci sa na seba váhavo pozreli.

„Ideme!“ rozhodol Jakub. Kameň, ktorý stále držal v…