Daidalos a Ikaros

Daidalos pochádzal z Atén a bol najzručnejším majstrom svojej doby. Ryl dlátom do kameňa a tvaroval nádherné sochy. Jeho umelecké diela obdivovali vo všetkých kútoch zeme. Lenže zručnosť nie je všetko. Aký bol zručný, taký bol žiarlivý. Nevedel vystáť, ak bol niekto považovaný za lepšieho umelca než on.

Daidalos mal jedného učňa, ktorý sa volal Talós. Po čase si všimol, že Talós je veľmi nadaný, dokonca viac ako on sám. Nielenže vyrábal krásne umelecké diela, ale vymýšľal aj rôzne nástroje, ktoré mu pomáhali diela zlepšovať. A to všetko úplne samostatne a bez pričinenia svojho učiteľa. Talós začínal byť známy a uznávaný v celých Aténach.

Daidalos sa začal obávať, že sláva jeho žiaka prevýši tú jeho. Jedného dňa, keď ho premohla závisť a hnev, prikradol sa k Talósovi, ktorý na hrade pozoroval vtáky, a zhodil ho z hradieb. Lenže majster bol pri svojom čine pristihnutý, uznaný vinným a odsúdený. Vo väzení si však dlho neposedel, pretože sa mu podarilo ujsť na ostrov Kréta. Tam si získal priazeň kráľa Minóa, rozvíjal svoje umenie a užíval si slávu a obdiv miestnych obyvateľov. Stále tvoril tie najkrajšie sochy v celej zemi a v tej dobe to boli jediné sochy, ktoré akoby z oka vypadli ľudským bytostiam.

Po rokoch však Daidala začal dlhý život vo vyhnanstve ťažiť. Nevedel si predstaviť, že zvyšok života prežije obkľúčený morom. Kráľ Minós si bol vedomý, že v jeho krajine žije ten najlepší majster, a keď si všimol, že Daidalos sa obhliada po domovine, začal ho strážiť, aby neušiel. Neustále ho sledovali vojaci a všetky prístavy boli pre neho uzavreté.

Po dlhom premýšľaní prišiel Daidalos s nápadom, že sa pokúsi ujsť vzduchom.

Začal pracovať na projekte, ktorým mal premôcť aj samotnú prírodu. Zbieral vtáčie perie a ukladal ho vedľa seba. Perie potom zviazal ľanovou niťou,…