Pán kocúr z Kocúrova

Jeden gazda žil dlhé roky v domci pri lese spolu so svojím kocúrom. Čím bol kocúr starší, tým bol pohodlnejší, a jedného dňa načisto zlenivel a už len na peci vylihoval a odfukoval. Gazda si ani nepamätal, kedy naposledy chytil nejakú myš. Raz si gazda len tak popod nos zahundral: „A načože mi je takýto kocúr lenivý, čo len na peci vylihuje? Odnesiem ho do lesa, tam nech si chodí a sám sa o seba stará.”

Ako zahundral, tak aj bolo. Chytil kocúra, zaniesol ho ďaleko do lesa a vrátil sa domov.

Keď sa kocúr spamätal, rozhliadol sa po lese a zbadal líšku. Tá prišla k nemu a pýta sa: „A ty si čo zač?”

„Ja som pán kocúr z Kocúrova,” odvetil kocúr.

Líška na to: „Vieš ty čo? Celkom sa mi páčiš. Ak nemáš kam ísť, poď ku mne, staň sa mojím mužom a ja budem tvojou ženou.”

Kocúr súhlasil, a tak si ho líška odviedla do chalupy.

Prešlo pár dní a líšku stretol zajac. Vraví jej: „Líštička moja, už som u teba dlho nebol na návšteve, prídem ťa pozrieť, keď pôjdem okolo tvojej chalupy.”

Lenže líška ho začala odhovárať: „Radšej nie. Teraz u mňa žije pán kocúr z Kocúrova. A ten keď ťa uvidí, hneď ťa roztrhá.”

Zajac sa vyľakal a radšej sa líškinej chalupe oblúkom vyhol. Hneď na druhý deň porozprával svojim kamarátom vlkovi, medveďovi a diviakovi o tom, aký postrach žije s líškou v chalupe. Všetci sa začudovali a napriek tomu, že sa báli, chceli to čudo vidieť na vlastné oči. Hútali, hútali a napokon vymysleli, že navaria v kotli kapustnicu a pozvú líšku aj s kocúrom na obed do lesa.

Vlk sa vybral po mäso do dediny, diviak vyhrabal v poli zemiaky, zajac zbehol po kapustu do záhrady a medveď, ten…