Žabka cárovná

Žil raz jeden múdry vládca – cár a ten mal troch synov – cárovičov. Všetci traja boli udatní, ale najudatnejší z nich bol ten najmladší – cárovič Ivan. Keď synovia vyrástli v mladých mužov, dal si ich cár zavolať a riekol im:

„Milí synovia, som už starý na vládnutie, teraz prišiel rad na vás. Pretože ste všetci výborní strelci, vystreľte z luku každý jeden šíp. Tam, kde dopadne, si nájdite nevestu. Potom sa jeden z vás stane novým vládcom našej krajiny.“

Ako nariadil, tak synovia urobili. Obaja starší bratia vystrelili svoje šípy neďaleko a čoskoro si priviedli svoje nevesty. Ale tretí syn, najmladší Ivan-cárovič, vystrelil šíp do takej diaľky, že sa musel vydať na dlhú cestu, aby ho našiel. Prešiel cez hory i cez lúky, až došiel k malému rybníčku, kde šíp konečne zahliadol. Keď ho chcel vytiahnuť zo zeme, skočila mu do dlaní malá žabka a vraví ľudským hlasom: „Ivanko, vezmi si ma za ženu.“

Cárovičovi sa veru nechcelo mať za nevestu žabku. Ale potom si uvedomil, že keď raz jeho otec rozhodol, že mu šíp určí tú správnu nevestu, musí šípu nadovšetko veriť. Vzal preto žabku opatrne do kapsy a vyrazil k domovu.

Tam už na neho čakali jeho starší bratia so svojimi krásnymi nevestami. Keď uvideli, čo za nevestu si prináša Ivan, všetci sa rozosmiali. Ivan-cárovič si však ich posmešky nevšímal. Odniesol si žabku domov, aby s ňou strávil zvyšok svojho života.

O dva dni si dal cár zavolať všetkých svojich synov s takouto prosbou:

„Synovia, rád by som si vaše ženy trochu vyskúšal. Preto ich prosím, aby mi ako prvú úlohu do zajtrajšieho rána upiekli mäkký biely chlieb.“

Dvaja starší bratia sa rozbehli domov, aby svojim nevestám vysvetlili, akú úlohu si pre ne ich otec nachystal. No Ivan-cárovič sa vracal…