Líška a tiger

Líška sa túlala lesom a hľadala niečo pod zub. Hrabala labkou v popadanom lístí a ňuchala, či tam aspoň čosi malé nenájde. Muzikanti jej už veru poriadne v bruchu vyhrávali. Bola taká zaujatá, že si vôbec nevšimla, že sa k nej potichu prikráda tiger. Aj ten si zháňal potravu, a na takej líške by si istotne dobre pochutil. Veď z jeho prázdneho žalúdka sa už tiež ozývali hlasité zvuky.

Keď ho však líška konečne zbadala, bolo už príliš neskoro na to, aby pred ním stihla utiecť. Tiger už aj vyceril svoje zubiská a poriadne zareval.

No líška sa nenechala zastrašiť a tigrovi sa pokojne prihovorila: „Ó, veľký vládca tohto lesa, viem, že si väčší a silnejší než ja. Ale nemysli si, že si jediným obávaným zvieraťom v okolí. Mňa sa totiž ľudia boja viac ako teba, a tak si radšej dobre premysli, či ma zješ, lebo by sa ti to mohlo vskutku vypomstiť.“

Tiger ešte raz poriadne zreval, a už-už išiel líšku zožrať, keď sa zrazu zháčil a začal v duchu premýšľať – A čo keď má tá líška pravdu? Ak sa jej obávajú ľudia, nemal by som sa báť aj ja? Tiger sa vzápätí k líške priblížil až tak, že sa skoro dotýkali ňufákmi, a zúrivo zavrčal.

„Dobre teda, ak sa ťa ľudia naozaj tak boja, dokáž mi, že je to naozaj tak,“ prehovoril nahnevaným tónom tiger.

Prefíkanej líške nebolo viac treba, plán mala už dávno premyslený.

„Vyberme sa spoločne do dediny. Ja budem kráčať pred tebou, a keď sa ma ľudia budú báť, necháš ma nažive. Ale ak sa nevyľakajú, môžeš ma pokojne zožrať.“

Tiger súhlasil, a tak sa obaja ihneď vybrali po lesnej ceste, ktorá viedla priamo do ľudskej osady.

Ako si tak vykračovali popri rybníku, oproti nim išiel rybár z dediny. Vtom líška pridala trochu do…