Palculienka

Žila raz jedna osamelá žena, ktorá veľmi túžila po dieťatku. Bývala ďaleko od dediny a väčšinu času trávila vo svojej záhradke alebo v ovocnom sade. Mala len jedinú kamarátku, ktorá bola dobrou čarodejnicou. Čarodejnica bola presvedčená, že z jej kamarátky by bola naozaj skvelá mama, a tak jej jedného dňa podarovala maličké semienko. No nepovedala jej, čo z neho vyklíči.

„Dobre sa oň staraj, vlož ho do tej najlepšej zemičky, akú máš, polievaj ho len čistou vodou a z času na čas sa mu prihováraj,“ radila jej čarodejnica.

Žena bola spočiatku trochu zmätená, ale potešila sa aj takémuto drobnému darčeku.

Keď prišla domov, urobila presne to, čo jej priateľka poradila. Vyhrabkala kúsok zeme, semiačko zasadila a už zakrátko videla, že rastlinka rastie rýchlejšie ako ostatné. O necelé dva dni z nej vyklíčil malý púčik.

„Aký si ty pekný kvietok,“ prihovorila sa žena rastlinke a dotkla sa uzavretého kalíška. Vtom sa kalich otvoril a kvietok rozkvitol. Žena ostala prekvapene hľadieť, pretože vo vnútri žltého kvietka sedelo drobné dievčatko.

„Vari mi čarodejnica darovala vytúženú dcérenku?“ začudovala sa. Nesmierne sa potešila a zobrala dievčatko do dlane. Bola maličká ako jej palec, a tak jej dala meno Palculienka.

Palculienka bola roztomilé dieťa: mala dlhé zlaté vlásky a šaty z lupienkov.

„Dieťa moje drahé,“ šťastne šepkala žena.

„Dobrý deň, mamička,“ pozdravila ju Palculienka jemným hláskom.

A tak sa žene splnil jej najväčší sen a stala sa matkou. Bola neopísateľne šťastná. A keďže sa pomaly schyľovalo k večeru, začala pre Palculienku pripravovať postieľku. Zhotovila kolísku z orechovej škrupinky, vystlala ju lupienkami a dieťa uložila. Pohojdala ju, dala pusu na dobrú noc a obe sa pobrali do ríše snov.

Odvtedy trávila žena všetok svoj čas s Palculienkou a konečne sa prestala cítiť osamelá. Spoločne si šili šaty, starali sa…