Lietajúci kufor

Bol raz jeden kupec, ktorý bol taký bohatý, že by mohol peniazmi ulice dláždiť. Neurobil to však, pretože ich vedel využiť omnoho lepšie. Keď vložil groš, vrátili sa mu dva – taký dobrý obchodník to bol. No jedného dňa prišiel jeho čas a kupec zomrel.

Všetky peniaze zdedil jeho syn, ktorý si začal veselo žiť. Každú noc chodil na maškarný ples, groše utrácal na zábavu s priateľmi a dokonca nimi do mora hádzal žabky. Tak to šlo s jeho peniazmi veľmi rýchlo z kopca.

Nakoniec mu zostali len štyri groše, papuče a starý župan. Vtedy zistil, že o neho kamaráti už nestoja, ani na ulici ho nezdravili, pretože vyzeral ako žobrák. Jeden z nich mu aspoň poslal starý kufor s odkazom: „Zbaľ si svojich pár slivák!“ Dobrá rada, lenže kupcov syn už nemal vôbec nič, a tak si do kufra sadol sám.

Bol to však zázračný kufor. Len čo sa v ňom mládenec uvelebil, kufor vzlietol. Fííí! a už vyletel komínom vysoko nad oblaky. Letel stále ďalej a ďalej, až pristál v tureckej zemi. Kufor schoval v lese pod popadané lístie a vybral sa do mesta.

Cestou stretol pestúnku s dieťatkom. „Dobrý deň,“ oslovil ju, „čo je to za zámok neďaleko mesta, s oknami v takej výške?“

„Býva tam kráľovská dcéra. Je nádherná, ale predpovedali jej, že ak sa zamiluje, nedopadne to dobre, a preto k nej nikto nesmie,“ vysvetlila mu žena.

„Ďakujem,“ povedal kupcov syn. Hneď sa vrátil do lesa, sadol si do kufra, vyletel na strechu zámku a oknom vošiel k princeznej.

Tá ležala na pohovke a spala. Bola taká krásna, že to mladík nevydržal a pobozkal ju. Princezná sa prebudila a veľmi sa zľakla. Neznámy však vyhlásil, že je turecký boh a zostúpil k nej z oblakov. Princeznej sa to zapáčilo,…