Pavol Dobšinský
O dvanástich mesiačikoch
Klasický príbeh o tom, že dobro vždy vyhrá nad zlom. Keď Marušku vyženie zlá macocha v zime do lesa, aby jej nazbierala fialky či jahody, pomôžu jej dvanásti mesiačikovia vďaka svojej nadprirodzenej sile.
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden domček, ktorý stál na kraji hustého lesa. V domčeku žila chudobná rodina: otec – drevorubač, mama – krajčírka a ich dve deti – Janko a Marienka. Otec veľa ráz nebýval doma, pretože musel chodiť do panských lesov rúbať drevo, z ktorého sa potom stavali mosty. A kým narúbal dostatok dreva na taký poriadny most, to niekedy trvalo aj celé
Aby ušetril, spával na zemi priamo v lese. Stráviť noc v tmavom lese celkom sám, to si bezpochyby vyžaduje poriadnu odvahu. Azda takú, akú majú len drevorubači. Každý večer si otec musel založiť veľký
Mama bola veľmi šikovná krajčírka a šila oblečenie pre zámožných. A keďže nemali peniaze na šijací stroj, všetky veci musela šiť ručne. Prsty na rukách mala celé dopichané, pretože veľakrát šila aj po nociach, sediac pri lampáši. A pri slabom svetle sa jej ihla neraz vyšmykla a pichla
Deti svojim rodičom pomáhali so všetkým, čo bolo treba. Janko zvyčajne opravoval staré deravé hrnce, pretože na nové nemali peniaze. Sníval o tom, ako bude chodiť