Klárka a nebeský drak

Vlak šiel pomaly po koľajniciach a za oknami sa striedali lúky, lesy a pasienky s kravami. Klárka mala stráviť víkend u babičky na vidieku. Má to tam rada a veľmi dobre sa jej v babičkinej chalupe spí. Babička má nadýchané pruhované periny, za domom šumí potok a večer v záhrade krásne spievajú vtáky v korune stromu. Pri zaspávaní Klárku šteklí popod nos vôňa buchiet, ktoré babička pečie v rúre na raňajky.

Vláčik zahúkal v poslednom tuneli a zastavil na malej stanici.

„Babi!“ zvolala Klárka radostne a náhlila sa cez nástupište za babičkou, čakajúcou pod veľkými hodinami. Mala na sebe kvetované šaty, ktoré boli trochu zaprášené od múky. Určite chystala vnučke nejakú dobrotu.

Klárka celé popoludnie hladila králiky v králikárni po ich mäkkom kožúšku, privoniavala k voňavým bylinkám v záhone a na večeru si pochutnávala na vynikajúcich babičkiných šiškách. Potom sa jej už začali privierať očká.

„Poď, poviem ti rozprávku,“ navrhla babička a viedla ju do izby po vŕzgajúcich drevených schodoch. Na posteli už čakal plyšový psík, s ktorým sa hrávala aj jej mamička, keď bola malá. Klárka sa z nadýchaných perín pozerala von cez okienko.

„Babi, ako to, že tu vidieť toľko hviezdičiek? U nás v meste nájdem vždy sotva tri,“ divila sa.

„Je to preto, že na dedine ich nerušia žiadne svetlá. Alebo ich u vás možno maškrtí nebeský drak,“ odvetila babička a zažmurkala na Klárku.

„Jééj, porozprávaš mi o ňom?“ žobronilo dievčatko.

A tak babička začala: „Kedysi žil na nebi jeden drak, ktorému veľmi chutili hviezdy. Chcel si ich dávať na raňajky, obed aj na večeru. Keby to tak šlo ďalej, žiadna hviezda by na nebi nezostala a nočný svet by pohltila tma. Našťastie sa objavila statočná strážkyňa hviezd a tá draka porazila. Odvtedy sú hviezdy v bezpečí.“

„Kto je…