Marián Dyno Burič
Príbeh motýľa
Malá húsenička sa vyliahne z vajíčka a začína spoznávať krásy okolitého sveta. Je však sklamaná z toho, že ona sama nie je krásna. Ale smútok pominie, keď sa dozvie, že aj ona sa raz premení na nádherného motýľa.
Včielky v lese mali hlávky plné starostí. Zatiaľ čo ony usilovne pracovali, medvedík im ukradol
„Poďme za škriatkom Dubíkom, on nám určite poradí,“ zhodli sa nakoniec.
Škriatok Dubík sedel pod starým dubom na lúčke a pískal si
„Nemáme náladu na vtipy,“ ponosovali sa včielky. „Prišli sme si k tebe po radu.“ A vzápätí Dubíkovi vyrozprávali, čo ich trápi. „Medvedík je prefíkaný. Zakaždým počká, kým odletíme zbierať peľ, a keď je väčšina robotníc mimo hniezda, vrhne sa na náš med.“
„Skúsim sa s ním porozprávať,“ prisľúbil včielkam Dubík.
„Ďakujeme ti, teba hádam poslúchne,“ potešili sa včielky a už aj sa náhlili do práce.
Dubík im ešte zakýval na rozlúčku a vybral sa pohľadať medvedíka. Našiel ho, ako sa spokojne vyhrieva na slniečku – celý polepený
„Pekný deň,“ pozdravil macka Dubík, „vidím, že si si pochutnával na medíku.“
„Ale… našiel som krčah plný medu, tam pod stromami,“ zaklamal macko.
„Krčah medu len tak pohodený v našom
„No, niekde tu musí byť,“ okúňal sa medvedík.
„To je mi náhoda! Dnes za mnou prileteli včielky, že im niekto
„Tak o tom ja vôbec nič neviem,“ začervenal sa macko.
„Neklameš náhodou? Včielky mi povedali, že si to bol ty. Ony celý deň tvrdo pracujú, aby mohli vyrobiť med, a ty si len tak prídeš a vezmeš im ho! Nehanbíš sa?“ zamračil sa Dubík.
„Ja som…