Naozajstná princezná

Do školy v mestečku chodila jedna žiačka. Volala sa Janka. Bola šikovná a múdra, no škola ju veľmi nebavila. Stále snívala o tom, aké by to bolo, keby bola princeznou.

„Je jediná v triede, ktorá ešte nevie poriadne prečítať ani prvé písmená v abecede,“ sťažovala sa pani učiteľka Jankiným rodičom.

No jedného dňa, keď sa v škole učili písmeno P, sa stalo čosi nezvyčajné.

Žiaci si otvorili učebnice a čítali slová začínajúce sa týmto písmenom: PERO, PAVÚK, PEŇ. A pri každom slove bol vždy aj pekný obrázok. PRAVÍTKO, PRASIATKO, PRINCEZNÁ. Pri slove PRINCEZNÁ bola nakreslená vežička s jediným malým okienkom. A v tom okienku bola uväznená princezná. Ako sa tak Janka pozerala na ten obrázok, zazdalo sa jej, že princezná niečo hovorí, ba skôr kričí. Ale Janka nič nepočula. Naklonila sa bližšie a pozorne sa zadívala na obrázok v učebnici. Áno, kreslená princezná naozaj otvárala ústa. No ona stále nič nepočula. Priložila si teda ucho priamo k obrázku. Teraz už celkom jasne začula slová, ktoré vychádzali rovno z jej učebnice.

„Pomoc!“ kričala kreslená princezná. „Drak!“

„Drak?“ divila sa Janka, pretože nijakého nevidela. „A kde?“

„Tam, v diaľke,“ kreslená princezná vystrčila prst cez zamrežované okienko a ukázala kamsi na náprotivnú stranu v učebnici. Bola tam OPICA, OKO aj OSTROV, lebo to bola strana s písmenom O. Ale žiadny drak tam nebol. Janka teda rýchlo nalistovala stranu s písmenom D. A čo nevidí? Drak pri svojom slove chýbal. Znepokojene listovala späť stranu po strane.

„Aha, tu je!“ našla o chvíľu draka letieť nad LESOM na strane s písmenom L. „Už je blízko! Musím princeznej pomôcť,“ rýchlo si nalistovala stranu s princeznou. „Ako ti pomôžem?“ pritisla si ucho k čítanke.

„Musíš ma odtiaľ dostať!“ kričala princezná z plných pľúc, no Janka ju ledva počula.

„Ale ako?“ opýtala sa bezradne,…