Čarovné mušky a lenivý pavúk

Rodina Pavúkovcov bývala v jednom malom útulnom domčeku. Mama Pavúková mala rada čisto a poriadok. Vždy sa u nich doma všetko ligotalo. Zato otec Pavúk bol lenivý ako voš, celé dni len vysedával na gauči a pozeral televízor. Mama Pavúková bola z toho už poriadne zúfalá. Nevedela, ako má svojho muža prinútiť, aby sa aj on začal starať o domácnosť a pomohol jej.

Tak ako každý deň, aj v sobotu poobede otec Pavúk sledoval svoj obľúbený futbal.

„Agátka, nože mi prines ešte z tých sušienok. Nemôžem to zmeškať, teraz určite príde gól,“ povedal otec Pavúk.

„A veruže nedonesiem, Igor. Celý deň nič poriadne nerobíš, len tu sedíš a pozeráš televízor. Mohol by si mi občas aspoň trochu pomôcť. Už som z toho neustáleho varenia, prania, žehlenia, utierania prachu, vysávania a umývania riadu unavená,“ začala mu dohovárať.

„Ale prosím ťa, veď minule som vymenil žiarovku,“ vybafol na ňu.

„Tak ale to bolo snáď pred pol rokom,“ pokrútila hlavou od zúfalstva pani Pavúková.

Keď už pán Pavúk nevedel, ako sa brániť, a chcel mať od svojej ženy pokoj, pretože práve sledoval futbal, povedal: „Tebe to ide aj tak najlepšie. Ja by som nikdy nevedel tak pekne povešať bielizeň ako ty, ani by som tak chutne nenavaril.“

Agátku Pavúkovú tieto slová síce na chvíľku potešili, no vedela, že muž jej to hovorí len preto, aby mu dala pokoj. Zronená si sadla do kuchyne a začala vzlykať.

Vtom však začula jemný hlások: „Neboj sa, Agátka, my ti pomôžeme. Naučíme tvojho muža upratovať.“

„Kto ste, kde ste?“ začudovala sa pani Pavúková.

„My sme čarovné mušky. Počuli sme, o čom ste sa s tvojím mužom zhovárali, a chceli by sme ti pomôcť,“ odpovedali zborovo.

„Jemu už nič nepomôže, asi až do smrti mu budem robiť slúžku,“ zavzlykala pani Agátka.

„Nie, nie. Bude stačiť, ak sa zajtra…