Namyslený vianočný stromček

Bol raz jeden stromček. Natešene čakal na vianočných trhoch na svojho nového majiteľa. Nevedel sa dočkať, kedy si ho niekto kúpi a on sa bude vynímať v jeho obývačke.

„Budem tou najkrajšou ozdobou celej domácnosti,“ hovoril si pre seba neskromne.

Onedlho ho aj kúpil akýsi zákazník a odniesol si ho so sebou domov.

„Deti! Máme doma vianočný stromček,“ zakričal otecko hneď ako vošiel do dverí.

„Hurá!“ s veselým pokrikom sa tešili deti. „Ideme ho ozdobiť!“

O chvíľu sa už stromček ligotal v tých najkrajších farbách. Obzeral si s nadšením svoje ozdobené konáriky: „Aké sú len prekrásne.“ Ani večer, keď už išli všetci spať, neskončil svoj chválospev, ale ďalej pokračoval: „Aký som len nádherný, široko-ďaleko takého stromčeka niet. Som pýchou celej obývačky. Škoda len, že tu zavadzia tá smradľavá záclona. Ani gauč už nie je najmladší a na televízore je, tuším, nejaký škrabanec,“ znechutil sa.

„Och, aký si len protivný a namyslený, stromček,“ ohriakol ho koberec, ktorý na sebe mal už nejaký ten fliačik od psíka Flokyho.

„A ty sa čo ozývaš, ty vypelichanec!“ vyprskol stromček.

„Ty azda nevieš, že nemáš posudzovať iných podľa toho, ako vyzerajú?“ ozval sa starý gauč.

„To je ich problém. Ja som mladý a krásny, veď sa na mňa pozrite! A vôbec, prečo by som sa mal s vami, s takou chamraďou, baviť?“ vyhŕkol podráždene vianočný stromček.

Čoskoro nadišiel Štedrý deň a celá rodina sa radovala pri stromčeku. Deti s mamou aj ockom spievali koledy a psík Floky zavýjal do rytmu.

Večer, keď sa všetko stíšilo, stromček po čase opäť prehovoril: „Vidíte, ako sa im páčim! Celý čas sa pri mne veselili, a dokonca mi aj spievali,“ povedal nadšene stromček.

„Myslíš si, že sa tešili z teba? Ale nebuď hlúpy, ľudia mali radosť z darčekov. A koledy spievajú predsa každý rok. O pár dní ťa dajú…