Marián Dyno Burič
Zvonček
Počas príprav na nadchádzajúce Vianoce Santa zistí, že stratil svoj čarovný zvonček. Vydá sa preto uprostred leta na netradičnú cestu – pohľadať človeka, ktorý by mu dokázal vyrobiť nový čarovný zvonček.
Vodník Viliam sedel na dne rybníčka. Dôkladne čistil svoju kolekciu hrnčekov a okolo neho veselo plávali
Vtom začul sponad hladiny akési hlasy. To budú
Keďže bol Viliam zvedavý vodník, hneď nečujne vyplával z vody a schoval sa do tŕstia. Takmer ho nebolo vidieť, veď bol celý
Chlapček s ockom sledovali vodnú hladinu a ani netušili, kto sa vedľa nich ukrýva.
„O pár dní sem prídeme vyloviť kapra,“ povedal ocko.
„To už budú Vianoce?“ tešil sa chlapček.
„Presne tak, Vilko. Aj keď to tak zatiaľ nevyzerá,“ trochu
Viliam to už nevydržal: „Ešte to by tak chýbalo, aby rybník zamrzol! Komu by sa chcelo čušať pod ľadom?“ ozvalo sa zrazu z tŕstia.
Chlapček vystrašene nadskočil, keď sa vedľa neho vystrčila hlava plná zelených
Ale ocko, zoči-voči vodníkovi, hneď vedel, s kým má tú česť. Úctivo si zložil klobúk. „To musí byť predsa naozajstný vodník,“ začudoval sa. „Pán nášho
„Presne tak,“ poklonil sa vodník ladne, až z neho kvapky vody odfrkovali. „Som vodník Viliam.“
„Aj ja som Viliam!“ rozžiaril sa chlapček.
Ale vodník bol akýsi namrzený. „Prečo mi zas chcete loviť kapry?“ karhal
„Idú predsa Vianoce,“ vysvetľoval Viliam-chlapček. „A každý vie, že na Vianoce sa jedáva kapor.“
„Vieš ty čo,“ naklonil sa k nemu Viliam-vodník a zašepkal mu do ucha: „Ak mi tieto Vianoce nevylovíte žiadneho kapra z rybníka, prichystám vám
Chlapček s ockom váhali.…