Najrýchlejšia ježibaba na svete

Kde bolo, tam bolo, uprostred hlbokého lesa žila ježibaba Boba a ukrutne sa nudila. Žiadne deti jej nechodili odlupovať medovníčky z chalúpky, pretože vtedajšie deti sa stravovali zdravo. Ani jeden človek už v lese nezablúdil, lebo bol precízne označený turistickými značkami. A tak ježibaba celé dni znudene sedela doma a nevedela, čo robiť.

Občas sa porozprávala s jeleňom, v noci prehodila pár slov s pani sovou a sem-tam si spolu s jazvecom uvarili hubovú polievku. Niekedy si z dlhej chvíle opakovala svoje čarovné formulky a kúzla, aby ich nezabudla, z času na čas si zalietala na metle, ale inak sa v lese nič zvláštne nedialo.

Jedného dňa sa to však zmenilo. Hneď zrána začali za kopcom rachotiť stavebné stroje. Rachotili dosť dlho a obyvatelia lesa sa k nim neodvážili priblížiť. No len čo sa práce skončili, jeleň, ježibaba, sova a jazvec sa vybrali poobzerať, čo to majú u susedov za novoty.

A tam, predstavte si, uvideli novučičkú cestu. Trochu rovnú, trochu kľukatú a okolo nej sedačky ako v kine. K tej dráhe sa hrnuli celé davy ľudí. Jedni oblečení v červenom, ďalší v zelenom, niektorí označení akýmisi krúžkami, iní mali na tričkách nakreslené býky.

„To je mi ale podivná vec!“ zhodnotila ježibaba Boba. Pri ceste si všimla veľké nápisy, a tak čítala: „For-mu-la je-den. Fíha. To bude nejaké stretnutie čarodejníkov.“

„Čarodejníkov? Prečo?“ opýtal sa nechápavo jeleň.

„Keď sa to volá formula, asi tam budú predvádzať čarovné formulky a zaklínadlá,“ povedala múdro ježibaba. „Nože sa poďme pozrieť bližšie!“

A tak sa všetci štyria nenápadne priplichtili k dráhe spoza plota.

Aká len bola Boba prekvapená, keď sa na dráhe odrazu zjavilo rovno dvadsať čarodejníkov! Jeden po druhom ponaskakovali do farebných strojov na kolesách. Zdalo sa, že sú to nejaké preteky.

A naozaj – po…