Cristianovo životné rozhodnutie

Bol raz jeden pätnásťročný chlapec menom Cristiano. Každý okamih venoval futbalu a bol naozaj výnimočným hráčom. Trénoval ráno, na obed aj večer. Keď sa skončil tímový tréning, on pokračoval a zdokonaľoval sa samostatne. Cvičil ešte aj počas obedovania, a keď spal, snívalo sa mu o tréningoch.

Cristiano nieže mal rád futbal, on futbalom žil. Tréneri ho stále presúvali do čoraz vyššie postavených tímov a medzi čoraz starších hráčov, aby ho motivovali. A jeho hra sa viac a viac zlepšovala. Občas sa síce cítil osamelo, keď netrénoval s chlapcami v jeho veku, ale Cristiano mal, našťastie, svojho starého priateľa Voza, na ktorého sa mohol vždy spoľahnúť.

Voz bola podomácky vyrobená handrová lopta, ktorú si Cris doniesol z rodného ostrova Madeira. Robil mu spoločnosť už roky. A Voz bol veru špeciálna lopta. Dokázal totiž rozprávať! Nielenže sa s Cristianom zhováral, ale pomáhal mu aj trénovať a zlepšovať sa.

Jedného dňa však Cristiano na futbalovom ihrisku pocítil v hrudi náhle myknutie. Bolo to, akoby mu srdce bilo stokrát za minútu! Zastavil, aby lapil dych.

„Čo sa deje?“ opýtal sa ho Voz znepokojene.

„To určite nič nie je,“ odvetil Cristiano, „len si musím trochu oddýchnuť.“

Po chvíli sa už cítil lepšie, a tak začal znova cvičiť a zakrátko na všetko zabudol.

Ale keď išiel neskôr na tréning so svojím tímom, odrazu sa mu stalo to isté. Srdce mu bilo tak silno, až mal pocit, že ten tlkot musia počuť všetci naokolo. Nemohol sa ani nadýchnuť, a preto musel ihneď zastaviť.

„Cris, čo sa deje?“ opýtal sa ho tréner. „Si v poriadku?“

Cristiano dokázal len pokrútiť hlavou. A tak tréner okamžite zavolal tímového ošetrovateľa, aby sa na chlapca pozrel.

„V tomto zápase už radšej na trávnik nechoď. Bude lepšie, ak pôjdeš do mojej ošetrovne na prehliadku,“ povedal mu.

Ošetrovateľ mu…