Myšia nevesta

Jeden starý kráľ mal troch lenivých synov. Celé detstvo len tak vylihovali, zívali a roboty sa nemal kto chytiť. Ako rástli, nadišiel čas, aby sa oženili a založili si rodiny, o ktoré by sa starali.

Lenže lenivým bratom bolo doma dobre, a tak sa do žiadnej ženby nehrnuli a nevesty si nehľadali. Veď načo by aj, keď ich celé dni služobníctvo obskakovalo?

Raz sa však kráľ poriadne nahneval a dal priviesť synov na kráľovský dvor. Držiac v ruke tri konáre im povedal: „Každý z vás si pôjde hľadať nevestu tým smerom, ktorým hodím jeden konár. Ten z vás, ktorý si nájde najšikovnejšiu nevestu, dostane polovicu kráľovstva.“

Najstaršiemu bratovi hodil konár smerom k veľkému gazdovskému dvoru. A tak sa vybral k zámožnému gazdovi s otázkou, či mu dá jeho dcéru za ženu.

Druhému bratovi hodil konár k sedliackej chalupe, a tak zašiel k starému sedliakovi, či by mu nedal jeho dcéru za ženu.

Obaja bratia boli úspešní, veď šlo o kráľovských synov!

Konár určený najmladšiemu synovi dopadol až kamsi do húštiny pri lese. Vybral sa teda do lesa, aby sa aj on poobzeral po nejakej neveste.

Ako tak kráčal hustým lesom, chodník ho priviedol k útlej chalúpke, učupenej pod veľkou borovicou. Otvoril staré dvere a rozhodol sa vojsť. Musel sa veru poriadne zohnúť, aby sa cez malé dvierka dostal dnu. V izbietke nebolo nikoho. Iba malá šedá myška sedela za stolom pri svetle sviečky, ako keby na niekoho čakala.

Unavený mládenec sa pozdravil a myška sa hneď začala vypytovať: „Čože ťa sem priviedlo, mladý muž?“

„Ach, otec mi prikázal, aby som si šiel hľadať nevestu tam, kde ukáže konár. Nuž a ten smeroval sem, do hustého lesa. Lenže kde tu nájdem nevestu?“ zúfal si mladík.

„Tak si vezmi za ženu mňa,“ navrhla mu myška.

„Teba?“ opýtal sa mladý…