Had a zlaté mince

V istej dedine žil aj jeden starý farmár, ktorý sa už dlhé roky venoval pestovaniu obilia. A hoci na svojom poli vždy tvrdo pracoval, úroda bola každý rok veľmi slabá. Málo dažďov a príliš veľa slnka úrode, pravdaže, neprospievalo. Farmárovo pole tak bolo neustále celkom vysušené a obilie často úplne vyschlo ešte pred žatvou.

Raz len tak sedel pod stromom, aby si po celom dni ťažkej práce na poli trochu oddýchol. Odrazu však zbadal, ako z diery pri strome vylieza veľký had. A v tej chvíli mu razom napadlo, že tento had je zaiste posvätný. No on ho nikdy neuctieval. A práve zato ho postihol takýto trest v podobe zlej úrody.

Na druhý deň preto prišiel na pole aj s miskou plnou čerstvého mlieka. Tú položil priamo k hadej diere a začal hlasno odriekať: „Ó, strážca tohto poľa, vôbec som nevedel, že tu prebývaš, a preto som ti neprinášal žiadne obete ani dary. Prijmi, prosím, odo mňa misku s mliekom, ktorú som ti priniesol na znak úcty.“ Potom sa muž pobral pracovať na pole.

Keď sa po celom dni vrátil k miske, mlieko v nej už nebolo. Namiesto toho tam teraz bola zlatá minca.

A tak od toho dňa nosieval farmár každý deň k hadej diere misku s mliekom, a keď sa večer vracal z poľa, v miske zakaždým našiel jednu zlatku.

Zanedlho však farmár musel odísť na niekoľko dní do mesta, a tak požiadal svojho syna, aby za ten čas on chodieval na pole s miskou mlieka, a vzdával tak úctu posvätnému strážcovi.

Syn teda robil to, čo mu jeho otec pred odchodom nakázal. Každý deň išiel ráno zaniesť ku stromu misku s mliekom, a večer odtiaľ zobral jednu zlatku.

Ale po pár dňoch si pomyslel – Tá diera je určite plná…