Muž, ktorý nikdy neklamal

Kedysi dávno žil jeden múdry muž. Volal sa Mamad. Bol veľmi vzdelaný a dokonca rozumel aj reči zvierat. Miestni ľudia s nimi denne spolunažívali a Mamad vedel vždy zasiahnuť, ak si niektoré divé zvieratá, ako napríklad slony, nárokovali na územie, kde žili ľudia. Okrem toho, Mamada všetci poznali ako človeka, ktorý nikdy neklame. Za každých okolností hovoril iba pravdu, nech už sa dialo čokoľvek. Jedného dňa sa tento chýr dostal až na kráľovský dvor, k samotnému kráľovi, ktorý bol panovníkom veľkého afrického územia. Ten chcel čo najskôr spoznať muža, ktorý nikdy neklame, a tak ihneď prikázal, aby ho priviedli k nemu do paláca.

Len čo sa otvorili obrovské dvere do kráľovskej komnaty a Mamad vstúpil dnu, kráľ sa ho nedočkavo opýtal: „Je pravda, že si ešte nikdy neklamal?“

„Áno, je to pravda,“ odvetil bez zaváhania Mamad.

„A si si istý, že nikdy vo svojom živote klamať nebudeš?“ podpichol kráľ muža z dediny.

„Áno, kráľ môj, som si tým celkom istý.“

Kráľ sa len potichu uštipačne zasmial a vzápätí Mamadovi navrhol, aby zostal niekoľko dní v paláci ako jeho hosť. Múdry muž súhlasil, a tak ho služobníctvo odviedlo do hosťovskej izby. Dvere na kráľovej komnate sa razom zabuchli, a kráľ už aj začal kuť plán, ako prekabáti muža, ktorý tak skalopevne tvrdí, že nikdy neklame.

O niekoľko dní sa pred palácom zhromaždil veľký dav ľudí. Hlasná vrava zaujala aj múdreho Mamada. Cez okno sa z izby prizeral, čo sa to tam vonku deje.

Kráľ sa práve chystal na veľký lov, a keď uvidel v okne Mamada, zavolal na neho a požiadal ho o láskavosť: „Choď, prosím, do môjho letného sídla, a povedz kráľovnej, že zajtra prídem hneď po love na slávnostný obed. Nech dá pripraviť poriadnu hostinu. Samozrejme, pozývam na obed aj teba.“

Mamad sa teda vydal na cestu do…