Zázračný kameň

Hlboko v amazonskom pralese, na hraniciach dnešného Peru a Bolívie, žil starý indiánsky kmeň. V rodine náčelníka sa po dlhé generácie uchovával posvätný kameň a podľa legendy mal zázračné schopnosti. Objavil ho prastarý náčelník ešte ako dieťa vo vodách rieky Bío-Bío. Ten kameň vraj dokázal zázraky a každý rok sa na jeho počesť konali v dedine veľké slávnosti, pretože Indiáni verili, že práve počas slávností kameň ožíva. Starostlivosť o tento kameň sa dedila z pokolenia na pokolenie.

Jedného dňa pripadla starostlivosť na najstaršieho syna náčelníka, Namunkuru. Dlhé roky sa o kameň príkladne staral a preukazoval mu svoju úctu. Lenže postupom času bol Namunkura stále viac presvedčený, že je to len obyčajný kameň a prejavovanie úcty je zbytočné, a tak povedal svojmu otcovi:

„Ten kameň je nanič. Všetko sa dlhé roky točí len okolo neho a celá naša rodina je ním prekliata. Už sa oň nebudem ďalej starať. Odídem so svojou ženou a synom niekam ďaleko, kde nebude mať ten kameň nad nami žiadnu moc.“

Namunkura s rodinou si zbalili svoje veci a odišli ďaleko do hôr, aby si tam našli nové miesto na bývanie. Po dlhom putovaní prišli až k rieke Neuquén v Argentíne. Boli unavení, ale šťastní, pretože verili v nový život bez vplyvu kameňa.

Dva dni po odchode Namunkuru s rodinou sa v dome jeho otca začali diať zvláštne veci. Kameň v posvätnej nádobe, uložený v drevenej debničke, začal prskať a buchotať. Otec s matkou boli veľmi vystrašení, pretože doteraz nevideli, že by kameň robil takéto veci. Po chvíli prišlo otcovi veľmi zle. Srdce sa mu rozbúchalo, v hrdle sa mu urobila veľká hrča a do rána umrel.

Ráno sa kameň zjavil Namunkurovi pred jeho novým domom pri rieke Neuquén. Veľmi ho to nahnevalo, pretože si myslel, že mu ho dal…