Hyena a zajac

Ak niekedy uvidíte hyenu, určite si všimnete, že má na chrbte čierne pásy, ktoré vyzerajú, ako keby boli do jej srsti vypálené. A možno sa to stalo práve takto:

Kedysi dávno hyeny a zajace spolu vychádzali veľmi dobre. A to až dovtedy, kým sa nestala jedna vec, ktorá nadobro ukončila priateľstvo medzi týmito dvoma druhmi zvierat.

Hyena bola totiž veľmi prefíkaná. Priateľstvo so zajacom v skutočnosti iba predstierala a využívala ho vo svoj prospech. Často chodievali spolu na ryby a hyena sa neustále priživovala na zajacových úlovkoch.

Raz, keď sa mu podarilo uloviť poriadne veľkú rybu, zajac vyhlásil: „Túto rybu si nechám na neskôr. Večeru budem mať dnes naozaj bohatú.“

Hyene už tiekli slinky, no nateraz si musela dať zájsť chuť. Ale v žiadnom prípade sa nechcela toho veľkého úlovku vzdať.

„Kamarát môj, veď tá ryba je na teba príliš veľká. Ak ju celú zješ, budeš mať celkom určite veľké bolesti,“ vystríhala hyena zajaca. Samozrejme len preto, že si už brúsila zuby na časť toho vskutku pekného úlovku.

„Neboj sa, všetko mám dobre premyslené. Zvyšok ryby, čo nezjem, dobre upečiem a odložím si na horšie časy,“ pohotovo zareagoval zajac.

No hyena sa chcela tej ryby za každú cenu zmocniť.

A tak sa neskoro v noci potichučky prikradla k ohňu, pri ktorom si už zajac spokojne odfukoval s plným bruchom. Pahreba plná horúcich uhlíkov praskala a naokolo boli porozkladané chrumkavé kúsky upečenej ryby. Vôňa pečenej ryby bola priam omamná, nedalo sa jej odolať. Hyena sa opatrne načiahla za tým najprepečenejším kúskom.

Lenže zajac v skutočnosti nespal. Rýchlo schytil žeravú palicu, na ktorej sa predtým piekla ryba, a hyene uštedril niekoľko úderov po chrbte. Tá razom začala hlasno kvíliť od bolesti.

„Mala by si sa poriadne hanbiť! Ty že si moja priateľka?!“ kričal nahnevaný…