Hyena a zajac

Keď niekedy uvidíte hyenu, určite si všimnete, že má na chrbte čierne pásy, ktoré vyzerajú, ako keby boli do jej srsti vypálené. A možno sa to stalo práve takto:

Kedysi dávno hyeny a zajace spolu vychádzali veľmi dobre. A to až dovtedy, kým sa nestala jedna vec, ktorá nadobro ukončila priateľstvo medzi týmito dvoma druhmi zvierat.

Hyena bola totiž veľmi prefíkaná a priateľstvo so zajacom v skutočnosti iba predstierala a využívala ho vo svoj prospech. Často chodievali spoločne na ryby, a hyena sa neustále priživovala na úlovkoch, ktoré sa zajacovi podarilo chytiť.

No raz, keď sa zajacovi podarilo uloviť poriadne veľkú rybu, zajac prehlásil: „Túto rybu si nechám na neskôr. Večeru budem mať dnes naozaj bohatú.“

Hyene už tiekli slinky, no nateraz si musela nechať zájsť chuť. Avšak v žiadnom prípade sa nechcela vzdať tohto veľkého úlovku.

„Kamarát môj, ale veď tá ryba je na teba príliš veľká. Keď ju celú zješ, budeš mať celkom určite veľké bolesti,“ vystríhala hyena zajaca. Samozrejme, len pre to, že si už brúsila zuby na časť toho vskutku pekného úlovku.

„Neboj sa, všetko už mám dobre premyslené. Zvyšok ryby, čo nezjem, dobre upečiem a odložím si na horšie časy,“ pohotovo zareagoval zajac.

No hyena sa chcela tej ryby za každú cenu zmocniť.

A tak sa neskoro v noci potichučky prikradla k ohňu, pri ktorom si už zajac spokojne odfukoval s plným bruchom. Pahreba plná horúcich uhlíkov praskala a naokolo boli porozkladané chrumkavé kúsky upečenej ryby. Vôňa pečenej ryby bola priam omamná, nedalo sa jej odolať. Hyena sa opatrne načiahla za tým najprepečenejším kúskom. Lenže zajac v skutočnosti nespal. Rýchlo schytil žeravú palicu, na ktorej sa predtým piekla ryba, a hyene uštedril niekoľko úderov po chrbte. Tá razom začala hlasno kvíliť od bolesti.

„Mala by si sa poriadne hanbiť! Ty že si moja priateľka?!“ kričal…