Múdry Maťko a blázni

Jedného dňa sa Maťko vybral do sveta, že si nájde nevestu. Ako tak vandroval krajinou, zablúdil do akejsi malebnej dedinky, kde na veselici spoznal krásnu dievčinu. Na druhý deň už sedel u gazdu, či by mu ju nedal za nevestu. Ten ho pekne privítal, usadil v kuchyni a dal mu napiť vody.

„Nože, zájdi do komory niečo pod zub priniesť,“ zvolal richtár na svoju ženu.

Tá odbehla do komory, že nejaké dobroty prinesie, ale už hodnú chvíľu sa späť nevracala.

„Nože, dcérka moja, choď sa pozrieť, čo tam tvoja mať toľko robí, že s tým jedlom neprichodí,“ poslal otec dcéru do komory.

Dievčina odišla do komory, dvere za sebou zavrela, ale ani jej celú večnosť nebolo.

„Čo tam tie dievky stvárajú, že nás tu toľko čakať nechávajú?“ rozčuľoval sa otec a teraz sa už aj on vybral do komory.

Čaká Maťko v kuchyni, posedáva. Kukučka na hodinách odbíja jednu hodinu za druhou, ale celej rodiny niet. Rozhodol sa teda ísť ich pozrieť, či sa im dačo neprihodilo, keď tak dlho nechodia von z komory. Otvorí dvere a vidí, že všetci traja v objatí stoja a plačú, vzlykajú a bedákajú.

„Čože sa vám všetkým porobilo?“ opýtal sa udivene Maťko.

Lenže tí traja tak nahlas nariekali, že si Maťka v komore ani len nevšimli. Až po chvíli mama zdvihne hlavu a hovorí: „Pozri, Maťko, tam hore, presne nad tvojou hlavou, je do trámu zaťatá sekera. Keď sa vy dvaja mladí zoberiete a dieťa mať budete, istotne ho budeme aj sem do komory na obedný spánok ukladať. Sekera môže ľahko spadnúť na dieťatko v kolíske. Ach, to bude tragédia! Preto tu nariekame, lebo takmer istú smrť oplakávame.“

Maťko sa nestačí diviť. Nevie, či sa má smiať, alebo rovno spolu s nimi plakať. Utíšil ich, naspäť do kuchyne priviedol, usadil k stolu a…