Marián Dyno Burič
Kde bývajú pocity: Smútok
Martinko skúma jednotlivé poschodia činžiaka, v ktorom býva, a so susedmi rôznych pováh zisťuje viac aj o rozličných pocitoch. Spoznali sme už hnev a strach a v tejto časti na nás z bytovky vykukne smútok.
Dominik sa už tešil, ako sa bude hrať so svojimi
Čakal na nich na lavičke a čakal tam sám už poriadne dlho.
Až na to, že nebol
Z ničoho nič sa vedľa neho objavilo malé šedivé
„Čo si zač?“ spýtal sa ho chlapec.
„Som
Ale odrazu sa chlapca zmocnil akýsi zvláštny
Začali ho štípať oči.
Škriabalo ho v hrdle.
Spodná pera sa mu zachvela.
Vtom prišla
„Čo sa deje?“ zaujímala sa. „Vyzeráš nejako smutne.“
„Mám taký pocit,“ odpovedal jej Dominik, „taký
„Hmm... mám ti povedať vtip?“ ponúkla sa Dorotka.
Dominik však len pokrútil hlavou. Nemal náladu na
Chlapec sa strhol.
Vzápätí sa od neho odrazila
„Čo ti je?“ vyzvedal kamarát Miňo, kráčajúc k nemu.
„Mám taký pocit,“ zopakoval Dominik, „šedivý
„Nechceš si zakopať loptu?“
Ale kdeže, Dominik sa na to necítil. Pokúsil sa toho malého chlpatého stvorenia pustiť, no držalo sa ho príliš
„A čo tak sa zahrať na vesmírne lode?“
„Alebo sa pohojdať na lane?“
„Alebo poskákať si v mláke?“
Dominik len pokrútil hlavou. Teraz sa mu nechcelo robiť
Mal pocit, že už nikdy nebude šťastný.
„Už ma pusti!“ žiadal ten
Malý tvor iba pokrčil plecami. „To sa stáva.“
„Ale mne sa to nepáči,“ fňukol Dominik. Nato sa
„Myslela som,…