Čo sa deje na drôte?

V tuji pri starej chalupe bolo rušno. Vtáčiky tam čvirikali, naháňali sa a šantili, až sa celý strom otriasal. V kŕdli neposedných vrabčekov bol aj vrabec Karol, ktorý mal vždy kopec nápadov.

„Letíme k sliepkam na zrniečka!“ zvolal a všetci ho nasledovali. Inokedy zas vymyslel akrobatické preteky s muchami pri kravíne, kúpanie v prachu či mláke alebo súťaž o najkrajšiu pesničku. S Karolom sa kŕdeľ nikdy nenudil a veselé vrabčeky radi pozorovali ľudia z celej horskej osady.

Jedného dňa si potrebovali vrabce od šantenia na chvíľu oddýchnuť, a tak sa usadili vedľa seba na drôty elektrického vedenia. Karola to tak príjemne šteklilo v nožičkách, že sa mu odtiaľ vôbec nechcelo. Dokonca zistil pozoruhodnú vec: dokáže nôžkami prečítať, čo si ľudia cez drôty posielajú.

„Tu starosta píše, že vo vodnom vrte bolo osie hniezdo a museli ho odstraňovať hasiči! A budúcu nedeľu sa bude konať výročný jarmok!“

To bolo zaujímavostí! Ľudia si cez drôty písali a rozprávali všeličo a Karol to týmto spôsobom vedel odhaliť!

Od tej chvíle už nechcel robiť nič iné ako sedieť na drôte a zisťovať, čo je nové. Žiadne zobanie zrniečok na poli, švitorenie v živom plote, poletovanie nad rybníkom, naháňačky so sýkorkami ani pochutnávanie si na hmyze. Dokonca preto zanedbával aj svojich kamarátov.

„Letíme po Karola, s ním je zábava,“ čvirikali vrabce z vedľajšej dediny.

„Kdeže, s tým je koniec. Teraz len sedí na drôte a odpočúva cudzie rozhovory,“ krútili hlavičkami Karolovi priatelia.

Karolovi to pripadalo dôležitejšie ako vlastný život. Všetky tie novinky, tajomstvá, lákadlá! Na drôte sa nikdy nespí. Keby hoci len na chvíľočku odletel, ktovie, o čo by mohol prísť! Iste by mu uniklo niečo významné, čo sa dozvie iba tak, že bude drôt stále kontrolovať.

Nenašiel si samičku, s ktorou by si založil rodinu, takže…