Lovec a had

Šiel lovec pralesom a hľadal nejakú korisť, ktorú by mohol uloviť. Ako sa tak zakrádal zarastenou džungľou a sekal dlhé liany, zbadal pred sebou veľkého hada. Poriadne sa naľakal, pretože hady sú veľmi nebezpečné a dokážu v okamihu zaútočiť svojimi jedovatými zubami.

Tento had však nemohol mužovi nijako ublížiť, pretože bol privalený kameňom a nedokázal sa ani pohnúť. Len sa zvíjal v ukrutných bolestiach. Keď lovec prišiel trochu bližšie, had naňho zvolal: „Dobrý muž, vysloboď ma, prosím, spod kameňa. Zomriem tu, ak mi nepomôžeš!”

Lovec zastal, chvíľu premýšľal a potom hovorí: „Nemôžem ťa vyslobodiť. Hneď ako by som to urobil, uhryzneš ma svojimi jedovatými zubami a ja zomriem. Doma mám ženu a deti, som jediný živiteľ rodiny.”

No had ho prosil ďalej: „Dobrý muž, vysloboď ma! Sľubujem, že ťa neuhryznem.”

Muž sa nechal presvedčiť a odvalil veľký kameň z hadovho chrbta. „Tak, ja teraz pôjdem a ty ma necháš v pokoji odísť a nebudeš ma ani prenasledovať," uisťoval sa lovec, že sa ho had nechystá napadnúť.

Lenže vtom sa had postavil pred neho, zdvihol hlavu a zaujal útočnú pozíciu: „Nemôžem ťa len tak nechať odísť. Musím ťa uhryznúť a ešte ťa aj zožeriem!”

„A to už ako?” opýtal sa lovec.

„Podľa mojich zákonov sa za dobrý skutok odpláca zlým skutkom. Takže ťa teraz uhryznem a zjem a budeme vyrovnaní,” zasyčal had na lovca.

„Tak to teda nie! Pôjdeme pekne spolu lesom a vyhľadáme troch sudcov, ktorí posúdia, kto z nás má pravdu. Ak všetci traja povedia, že je to tak, ako hovoríš, môžeš ma uhryznúť a zjesť. Súhlasíš?” navrhol lovec.

Had súhlasil, odstúpil zo svojej útočnej pozície a spoločne sa vydali hľadať troch sudcov.

Po chvíli stretli starého byvola. Lovec sa hneď vyzvedal: „Hej, byvol, potrebujeme, aby si nás rozsúdil. Zachránil som hadovi život a ten mi…