Legenda o Mliečnej ceste

Ak sa v lete pozriete na nočnú oblohu, uvidíte na nej veľmi jasne žiariť dve hviezdy. Volajú sa Altair a Vega. Viete ale, aký je ich príbeh?

Legenda hovorí, že nebeský cisár mal sedem dcér. Boli to pracovité dievčatá; dennodenne pripravovali hodváb z farebných oblakov, aby sa obloha mala do čoho zahaliť vždy, keď sa jej zachcelo. Jedna zo sestier však bola krajšia a pilnejšia oproti ostatným. Nikto jej nepovedal inak než nebeská Priadka.

Sestry spoločne sedávali na brehu Striebornej rieky a od rána do večera priadli, šili a tkali. Ak sa poriadne zadívate, Striebornú rieku môžete zahliadnuť na oblohe aj vy – u nás jej ale hovoríme Mliečna cesta.

Na druhej strane tejto Striebornej rieky sa rozprestieral svet ľudí. Tam žil v malej dedinke chudobný mládenec. Rodičia mu už dávno zomreli, a on ostal celkom sám. Jediný, kto mu robil spoločnosť, bol starý vodný byvol. A pretože sa z tých dvoch stala nerozlučná dvojica, mladíkovi všetci hovorili Pastierik.

Mládenec mal však hlavu v smútku, že je na svete sám, samučičký. Posťažoval sa teda svojmu vernému byvolovi: „Rodičia ma opustili už pred toľkými rokmi, a ja stále žijem sám ako prst. Ako by som si len prial mať ženu a deti!“

Starému byvolovi prišlo mladíka ľúto, nuž z ničoho nič prehovoril ľudským hlasom: „Poradím ti, ako nájsť nevestu. Dobre ma počúvaj. Vydaj sa dnes večer k Striebornej rieke. Na jej brehu sa ukry do krovia. Po zotmení sa tam chodia kúpať nebeské sestry. Počkaj, kým si odložia šaty, jednu z nich si vyhliadni a schovaj jej šaty. Bez svojej nebeskej róby sa nebude môcť vrátiť domov.“

Ako mu byvol poradil, tak Pastierik urobil. Len čo zbadal kúpajúce sa devy, vybral si tú najkrajšiu z nich a schoval jej červené rúcho do krovia. Keď sa sestry za smiechu a špliechania vykúpali,…