Kedysi dávno žil v dedine drevorubač spolu so staručkou matkou. Každý deň sa poberal z domu narúbať drevo a deň čo deň zachádzal hlbšie a hlbšie do hory, aby uživil seba i matku.
Jedného dňa bol drevorubač ako zvyčajne uprostred lesa. Rúbal, sekal a zbieral odrezané konáre. Tak sa pohrúžil do práce, že si vôbec nevšímal okolie. Zrazu len zdvihol zrak – a tu pred ním stojí ozrutný tiger. Oči sa mu zlovestne ligotali pri tom, ako si drevorubača prezeral od hlavy až po päty. A keď zareval, celé údolie sa zatriaslo.
„Z teba bude veru dobrá večera,“ zavrčal tiger a pomaly sa približoval k vydesenému drevorubačovi.
Ten načisto zbledol a už mu išlo po rozume, aký nemilý koniec ho ide postihnúť. Sčista-jasna si však spomenul na svoju matku. Úbohá mama, už je stará, nevládna, ktože ju bude opatrovať, keď mňa zožerie tiger? Nesmiem dopustiť, aby ostala sama! Drevorubač teda zozbieral posledné zvyšky odvahy a prívetivo sa usmial. Pokľakol si a tigrovi sa uklonil tak hlboko, až sa čelom dotkol zeme.
Prekvapený tiger o krok cúvol. Toto vonkoncom nečakal.
„Ó, môj najdrahší, dlhé roky stratený starší brat, som nesmierne potešený, že ťa konečne stretávam,“ zvolal drevorubač nanajvýš úctivo.
„Ty si ma nazval starším bratom?“ zavrčal tiger podráždene a vyceril ostré špicaté zuby. „Ja som predsa tiger a ty si človek. Ako len môžeme byť bratmi?“
Drevorubač sa len-len že celý neroztriasol od strachu pri pohľade na hrozivé tigrie tesáky. Naďalej predstieral veselý úsmev a začal tigrovi vysvetľovať: „Drahý braček, mama ma varovala, že si nebudeš pamätať, čo sa ti skutočne stalo.“ A vzápätí mu vyrozprával takýto vymyslený príbeh:
„Keď si bol ešte malým dieťatkom, stratil si sa v hustom lese. Mama si myslela, že ťa iste ulovila divá zver. Ale ty si sa jej začal …