Kvapúli

Rastliny sú všade vôkol nás – hrdé stromy, kríky, pestrofarebné kvietky či tráva. Ale z čoho rastú? Prečo sú také pekné? Deti rastú a silnejú z jedla. Mladým stromčekom v lese však nikto nenavarí obed ani večeru. Ani len raňajky im nemá kto pripraviť. No videl už niekto stromček, ktorý by sa kŕmil krupicovou alebo zemiakovou kašou?

Nie, nie, rastlinky potrebujú celkom inú potravu – dobrú pôdu, slnko a vodu. To z pôdy tak mocnejú. Väčšina z nich má najradšej, keď je pôda mäkká a kyprá. Len tak z nej môžu získať všetko, čo potrebujú.

Predstavte si, že v jednej rozprávkovej krajine sú všetky rastliny krásne a plné života. Nikdy tam nevyschol ani jeden stromček. Tá krajina sa volá Kvapúlia. Kde sa nachádza? Niektorí vravia, že kdesi veľmi ďaleko... a iní zas, že je len kúsok od vášho domu.

V Kvapúlii žijú pod zemou zázračné malé bytosti. Volajú sa kvapúli. Pomáhajú rásť stromom, kríkom, kvietkom aj tráve. Podobajú sa na ľudí, ale sú oveľa menší, vlastne až takí maličkí, že my ľudia ich vôbec nezbadáme. No zato majú silné ruky s veľkými pazúrmi. Trochu pripomínajú predné nôžky krtka. Aj nohy majú kvapúli mocné a veľké. Akoby aj nie, potrebujú ich na dôležitú úlohu – kypria nimi pôdu a miešajú ju s dažďovou vodou. Vyrobia tak nápoj, ktorý všetky rastlinky zbožňujú. Volajú ho nutribrča. Všetko zelené, čo rastie, si na ňom mimoriadne pochutná!

Dvaja kvapúli menom Blatočvach a Miesivoda vstávali dnes ráno veľmi zavčasu. To preto, lebo Blatočvach začul, že vonku prší.

„Vstávaj, braček, dnes nás čaká veľa práce!“ budil Miesivodu a pošteklil jeho bosú nohu trčiacu spod prikrývky.

Miesivoda otvoril jedno oko, zagúľal ním a potom sa poriadne ponaťahoval.

„Jupí, teším sa na čvachtanie!“ zvolal Blatočvach a od radosti zatlieskal.

Konečne…