Viktorko kráčal po chodníku s Uškom po boku a bolo mu neobyčajne
Uško súcitne
„Ja viem, ja viem,“ povedal chlapec. „Už len dva dni a Beky sa konečne vráti z prázdnin u babičky.“
Bez Beky skrátka nebola poriadna zábava, aspoň Viktorko si to myslel. Prešli sa okolo bloku, chvíľu Uškovi hádzal loptičku, potom nakukli na ihrisko, či tam nie je niečo
„Čo povieš, kamarát, ideme naspäť domov?“ navrhol Viktorko
Boli už takmer pri dverách, keď Uško náhle zbystril. Chlapec sa sotva stihol obzrieť a psíka už nebolo – bleskovo sa rozbehol popri bloku, štekajúc z plného
Viktorko už vedel, čo to znamená – niekto potrebuje pomoc! Neváhal a nasledoval svojho kamaráta o dva vchody ďalej. Keď ho dostihol, celý spotený vydýchol:
„Čo sa stalo,
„Haf, haf! Pomoc!“
Viktorko si nebol istý, či kamarátovi dobre rozumie. „Pomôcť komu? Veď tu nikto nie je!“ A naozaj, v tej zadúšajúcej horúčave nebolo nikde ani len
„Haf! Tu dolu! Haf!“ Uško neprestajne ňuchal kdesi pri chodníku, na vyschnutom žltom pásiku
Viktorko sa prekvapene sklonil k zemi.
„Haf, vidíš? Haf, haf!“ nabádal ho psík.
Až keď sa poriadne zadíval, zbadal medzi suchými steblami trávy pár mravcov a dva lenivé chrobáčiky. Zdalo sa mu to, alebo čosi veľmi tichučko ševelilo?
„Pomôžte nám,“ šepotali
Uško sa spýtavo pozrel na Viktorka a ten zas na oblohu. Ale nie, nikde nebolo ani mráčika.
„Beky by hneď vedela, čo…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
