Včela Božena

Keď v úli v čerešňovom sade zazvoní budík, všetky včely sú v okamihu hore. Vyletia z úľa, umyjú si tváričky aj nožičky v rannej rose a o chvíľu je už každá na svojom mieste. Robia to tak všetky. Až na jednu – lietavku Boženu.

Božena síce prešla všetkými piatimi skúškami, ktoré včela musí zložiť, kým sa z nej stane lietavka, no vždy to bolo s odretými ušami.

Najprv bola včelou čističkou. Ale o poriadku sa v jej bunkách hovoriť nedalo. Raz tam zabudla ponožku, inokedy nedojedené kúsky peľu.

Potom bola dojčičkou. Ibaže včelie bábätká, o ktoré sa mala starať, plakali tak nahlas, až ich bolo počuť k susedom.

Keď bola kŕmičkou, jej včelie larvičky boli vychudnuté ako triesky.

Keď bola staviteľkou, plásty boli krivé a zle zaviečkované, a tak z nich med vytekal von.

A napokon bola strážkyňou. Vtedy sa v úli často objavili nepozvaní hostia, lebo Božena na stráži zaspala.

Napriek všetkému sa z nej stala lietavka. Bola to však najlenivejšia lietavka v celom úli. No myslíte, že si to niekto všimol? Včiel v úli je ako maku v makovici. Tak sa Božene spočiatku darilo tváriť, že pracuje. Vyletela z úľa síce vždy o čosi neskôr ako ostatné včely, no pre včeliu stráž mala zakaždým pripravenú výhovorku. Vonku potom zaliezla do kvetu, napila sa nektáru a zaspala.

Jedného dňa však prišla včelia kráľovná so zvláštnou prosbou. Priala si, aby jej všetky lietavky priniesli ochutnať z medu, ktorý vyrobili. Každá včela chcela obdarovať kráľovnú tým najchutnejším a najvoňavejším medom. Pridali doň nektár z vyberaných kvetín – bazy a agátu, lipy aj levandule. Jedine Božena mala v úli samé prázdne bunky. Do kalíška pre kráľovnú nemala ani kvapku medu. Tentoraz si už nevedela vymyslieť žiadnu výhovorku a žiadna iná včela sa s…