Kto spinká v tráve

Vonku sa už zmráka. Tma pomaly prichádza medzi nás. Priplichtí sa pomedzi stromy v lese. Prikryje strechy domov. Zavíta aj na lúku a postupne sa natiahne ponad celú čistinku.

Tma prikryje všetky púpavy, ktoré unavene sklonia hlavičky. Sedmokrásky zavrú svoje kvietky. Aj štvorlístky sa schovajú do ďatelinového koberca. Vytvoria tak vankúšik pre tvoju hlavičku. Predstav si, ako si líhaš do mäkučkej trávičky. Uvoľni ruky a nechaj steblá, aby ťa jemne šteklili po dlaniach. Nad sebou máš nebo plné hviezd.

Aj slávik na strome spieva svojim vtáčatkám uspávanku. Ohlasuje, že noc je už tu. Všetky kvetinky spinkajú, ale všetky zvieratká ešte nie. Nechce sa im do postieľok, rovnako ako tebe. Možno sa dokonca trochu boja tmy.

Ale niet sa čoho báť. Tma nie je nebezpečná. Len v nej nič nevidieť. Aj s tým si zvieratká poradia. V tme sa rozsvieti malé svetielko. A ďalšie.

Sú to svetlušky, malé svietiace chrobáčiky. Vydávajú upokojujúcu žltú žiaru. Dávajú pozor na všetky zvieratká, ktoré ešte nie sú v peleštekoch.

Vyzerajú ako včielky, ale včeličky nesvietia. Včeličky každý deň usilovne lietajú z kvetu na kvet a zbierajú peľ. Potom z neho v úli, svojom domčeku, vyrábajú med. Dnes boli také pracovité, že sa skoro zabudli na lúke. Ale našťastie sú tu ich kamarátky svetlušky. Posvietili im na cestu, aby sa nestratili. Onedlho sa včeličky bezpečne schovali do úľa. A teraz už tiež ticho bzučia vo svojom domove. Majte sny sladké ako med, včeličky.

V tráve stále počuť šuchotanie. To malé zajačiky nechcú spať. Ale aj s týmito nezbedníkmi si svetlušky poradili. Začali pred nimi v tme pomaly poletovať a krúžiť. Jemne mávali krídelkami a vytvárali nimi také divadlo, až sa zajačikom začali zatvárať očká. A tak sa aj ony zavŕtali do postieľok. Dobrú noc, zajačiky.

…