Jarmočný balónik

Vonku sa už zmráka a po dlhom dni prišiel čas ísť spať. Poď sa zababušiť do periny. Ľahni si na chrbát a zatvor očká. Chvíľu len tak dýchaj. Cítiš, ako sa ti dvíha bruško? Cítiš, ako sa celé tvoje telo postupne uvoľňuje? Cítiš, ako ťa volá spánok?

Dnes bol pekný deň. Spomeň si na všetky tie zaujímavé veci, ktoré sme zažili na jarmoku. Veselá hudba, vrava ľudí a lákavé vône jarmočných dobrôt. Pestrofarebné stánky boli ozdobené toľkými farebnými balónikmi, pamätáš? Pastelové, krikľavé, vzorované aj s trblietkami.

Rozpoviem ti o jednom balóniku, ktorý je iný ako ostatné. Na prvý pohľad by si to nikto nevšimol. Má všetky farby dúhy a celý deň sa trepoce v ľahkom vetríku. Jarmok sa mu síce veľmi páči, ale zdá sa, akoby chcel vyletieť k slnku.

A naozaj! Ako sa tak trepotal a mykal, podarilo sa mu uvoľniť motúzok. Vyslobodí sa zo zväzku balónov a už letí! Stúpa a lenivo sa pri tom pohupuje vo vzduchu sem a tam, sem a tam.

Necháva pod sebou jarmok plný farieb a zvukov, poskakujúce a mávajúce deti. Chceli by ho chytiť, ale on sa nedá! Je to zvedavý balónik, túži vidieť svet. Teraz má konečne šancu a letí stále ďalej. Zvuky sa mu vzďaľujú a on letí v ústrety belostným oblakom. Balónik nie je lietadlo, nemá volant ani kormidlo, a tak sa len dáva unášať a s očakávaním sleduje, kam ho vietor zaveje.

Jarmok vystrieda zelený park, kde pobehuje niekoľko psíkov so svojimi majiteľmi. Balónik chvíľu pozoruje ich vyvádzanie. Ale nezdrží sa tam, pokračuje ďalej. Preletí ponad sídlisko na okraji mesta a zamieri do prírody.

Onedlho sa už vznáša nad zlatistým poľom. Do ticha k nemu dolieha nežné šušťanie klasov vo vetre. Celé pole sa vlní ako zlaté more. Aký pekný…