Kráľovná straka

V ďalekej krajine žila zlá kráľovná. Ľud, ktorému vládla, žil v biede. Zato kráľovná bola nesmierne bohatá. A to vďaka tomu, že ľuďom brala všetko, čo sa len dalo. Posielala svoje stráže do ich domovov, aby ľuďom zhabali úplne všetko, čo u nich nájdu. Nebolo dňa, kedy by kráľovná niekomu čosi neukradla. Aj keď krajina, v ktorej panovala, bola veľká, zanedlho jej obyvateľom nezostalo vôbec nič, len holé steny.

V tejto krajine, hlboko v lese, žila aj biela čarodejnica. Tá sa síce ľuďom vyhýbala a žila si svojím osamelým životom, ale tej veľkej biede v ich krajine sa už viac nemohla len tak prizerať. A preto sa rozhodla, že navštívi kráľovnú, aby ju varovala.

Kráľovná sedela mrzuto na tróne a so svojimi generálmi kula plány, ako krajinu zväčšiť, pretože sa jej, samozrejme, málilo. Vtom do sály vošla otrhaná žena s plačúcim dieťatkom v náručí.

„Kráľovná, pani naša, daj nám, prosím, pár krajcov chleba, lebo mi deti od hladu pomrú. Nám tým veľmi pomôžeš a ty si ani nevšimneš, že ti vôbec ubudlo,“ vrhla sa utrápená žena na kolená.

„Ako sa len opovažuješ!“ kráľovná sa nahnevane zdvihla z trónu. „A vôbec, ako si sa sem dostala? Stráže!“ zvolala a stráže okamžite pribehli ku kráľovnej.

„Prečo ste ku mne pustili túto otrhanú žobráčku?“ Kráľovná pohŕdavo pozrela na úbohú ženu.

„Ale… veď my sme nikoho dnu nevpustili, vaša výsosť,“ koktali stráže.

A práve vtedy sa žena premenila na bielu čarodejnicu.

„Varujem ťa prvýkrát!“ čarodejnica zdvihla varovne prst. „Ak nevrátiš všetko, čo si doteraz nakradla, prídeš o všetko, ba ešte aj o viac...“

„Chyťte ju!“ prikázala kráľovná strážam, no márne. Čarodejnica zmizla v kúdoloch bieleho dymu nevedno kam.

Kráľovnej tie slová niekoľko dní vŕtali v hlave, no postupne na ne zabudla.

Jedného dňa si vyšla v sprievode stráží…