To je záhada, pomyslela si Lucka. Bola na návšteve u kamarátky Sáry a tá práve umývala kartón od mlieka. Prečo tie odpadky nevyhodí? Veď je to už nanič.
Povedala si, že tomu príde na koreň, a opýtala sa jej: „Sára, načo ti to bude?“
„Mám veľa hračiek, ale ani jedného robota, a tak som sa rozhodla, že si ho postavím.“
„Postavíš? Akože z kartónov od mlieka?“ nechápala Lucka.
„Ukážem ti to,“ navrhla Sára.
Najskôr dôkladne umyla kartóny a potom ich začala ukladať k sebe. Keď bola spokojná, spojila ich lepidlom.
„A teraz príde tá najlepšia časť. Celého robota pomaľujeme.“
Lucka len udivene pozerala, ako kartónové škatule od mlieka miznú pod náterom farby. Zakrátko pred nimi stál úplne nový robot.
„Páni, to je úžasné! A vedela by si vytvoriť aj niečo iné?“ zisťovala Lucka nadšene.
„No jasné. Ja veľmi rada vyrábam. A ak niečo nemám, vezmem si doma veci, čo by sa inak vyhodili, a vytvorím to z nich. Môžem ťa naučiť napríklad poskladať zo škatúľ pevnosť alebo upliesť zo špagátov náramok.“
Lucka sa zamyslela: „Vieš čo? Pomohla by si mi s niečím? Moja mamka bude mať meniny a ja neviem, čo jej darovať.“
Sára sa usmiala. „Ak jej niečo vyrobíš, bude to originálny darček. To znamená, že sa nedá kúpiť v žiadnom obchode. Je len jeden jediný.“
A tak našli farebné papiere a hrnček s odlomeným uškom.
„Si si istá, že sa z toho dá niečo vytvoriť?“
„Určite,“ potvrdila Sára. Kamarátke ukázala, ako z farebného papiera poskladá kvety. Lucka zatiaľ pomaľovala hrnček farbami, ktoré mamka najviac obľubovala. Potom doň spoločne umiestnili kvety z papiera. Mamka mala z darčeka veľkú radosť.
Ich tvorenie si čoskoro začali všímať ostatní spolužiaci. Dievčatá si to nenechali pre seba a učili tvoriť každého, kto mal záujem.…