Marián Dyno Burič
O smutnej vŕbe
Ďalší zo série príbehov o škriatkovi Dubíkovi, ktorý tentoraz stretne starú, nešťastnú vŕbu. Podarí sa mu ju však rozveseliť a presvedčiť o tom, že aj ona je užitočná a stále prináša radosť všetkým okolo seba.


To je záhada, pomyslela si Lucka. Bola na návšteve u kamarátky Sáry a tá práve umývala kartón od
Povedala si, že tomu príde na koreň, a opýtala sa jej: „Sára, načo ti to bude?“
„Mám veľa hračiek, ale ani jedného robota, a tak som sa rozhodla, že si ho postavím.“
„Postavíš? Akože z kartónov od
„Ukážem ti to,“ navrhla Sára.
Najskôr dôkladne umyla kartóny a potom ich začala ukladať k
„A teraz príde tá najlepšia časť. Celého robota
Lucka len udivene pozerala, ako kartónové škatule od mlieka miznú pod náterom farby. Zakrátko pred nimi stál úplne nový
„Páni, to je úžasné! A vedela by si vytvoriť aj niečo iné?“ zisťovala Lucka nadšene.
„No jasné. Ja veľmi rada vyrábam. A ak niečo nemám, vezmem si doma veci, čo by sa inak vyhodili, a vytvorím to z nich. Môžem ťa naučiť napríklad poskladať zo škatúľ pevnosť alebo upliesť zo špagátov náramok.“
Lucka sa zamyslela: „Vieš čo? Pomohla by si mi s niečím? Moja mamka bude mať meniny a ja neviem, čo jej
Sára sa usmiala. „Ak jej niečo vyrobíš, bude to originálny darček. To znamená, že sa nedá kúpiť v žiadnom obchode. Je len jeden jediný.“
A tak našli farebné papiere a hrnček s odlomeným
„Si si istá, že sa z toho dá niečo vytvoriť?“
„Určite,“ potvrdila Sára. Kamarátke ukázala, ako z farebného papiera poskladá kvety. Lucka zatiaľ pomaľovala hrnček farbami, ktoré mamka najviac
Ich tvorenie si čoskoro začali všímať ostatní spolužiaci. Dievčatá si to nenechali pre seba a učili tvoriť každého, kto mal záujem.…