Keď nespadne len hviezda

Ný bola malá hviezdna víla. Žila v súhvezdí Veľryby. Aby ste tomu rozumeli, s hviezdnymi vílami je to takto: každá z nich sa stará o jednu hviezdu, podľa ktorej sa volá.

Hviezdy sú veľké sklenené gule, v ktorých planie oheň zo slnka. Trochu pripomínajú lampy. Sú totiž zavesené na dlhých povrazoch až zo samého stropu oblohy.

Vždy okolo Vianoc usporadúvajú víly všetkých súhvezdí veľké zhromaždenie. Môžu tam však prísť len dospelé víly, a tak sa malé víly ocitnú na pár dní v celom súhvezdí samy. Keď víly odídu na vianočný snem, musia sa o ich hviezdy starať práve tie malé, ktoré zostali doma.

Tento rok sa stretnutie konalo v súhvezdí Pohára. V súhvezdí Veľryby teda zostali iba Ný a jej kamarátka Sula. Ný bola nízka a mala biele zvlnené vlasy. Sula bola o kúsok vyššia a mala jasnoružové našuchorené vlasy. Víly poctivo čistili hviezdy tých ostatných.

„Tak, to bola posledná! Teraz už len naše hviezdy,“ radostne poznamenala Sula a potriasla ružovými lokňami. Jej smiech znel ako zvončeky.

Rozišli sa k svojim hviezdam a pustili sa do práce. Ný na tú svoju fúkla a ona sa zahmlila. Stále však tlmene hriala a svietila. Takto čistenie prebiehalo zakaždým. Z vrecka na šatách vytiahla vreckovku z hviezdnej hmloviny a začala hviezdu pomaly utierať. Ešte niekoľkokrát na ňu dýchla a jemne ju čistila, kým nebola s výsledkom spokojná.

Odrazu začula výkrik. Obzrela sa a uvidela Sulu padajúcu na jej hviezde kamsi do hlbín. Hviezda sa odtrhla!

„Nýýýýýýý!“ volala Sula a kŕčovito sa držala lana.

Ný nevedela, čo si počať. „Sula!“ zakričala a natiahla ku kamarátke, strácajúcej sa v tme, ruku. „Čo mám robiť? Čo sa so Sulou stane?“ premýšľala.

Vtom si spomenula: „Víly chodievajú na snemy vždy na kométach!“ Rýchlo odložila vreckovku a bežala po oblačnom…