Milada Kubátová
Kamarátstvo z mrazu
Na pohľad sa zdá, že zimný les a jeho obyvateľstvo spí. V skutočnosti sa v ňom však skrýva tajomstvo. Prečítajme si o snehovom a ľadovom mužíkovi, o hľadaní kamarátstva a o tom, že všetko sa raz musí skončiť.
Po olovrante som sa rozlúčil s mamkou a vybehol z bytu, že ešte na chvíľu zbehnem na
Vytiahol som kľúče, ktoré nosím zavesené na šnúrke na
Náš byt si predstavujem ako pevný nedobytný hrad, v ktorom sa môžem schovať. Mám svoju útulnú izbičku a v nej sa nebojím nikoho a
No dobre, dobre, občas sa predsa len trošku bojím. Hlavne vtedy, keď je tma. Tiene z mojej nočnej lampičky sa akosi samy od seba predlžujú. Zdá sa mi, akoby sa hýbali a chceli ma
Naša pani učiteľka nám vravela, že keď sa v noci bojíme, máme si predstaviť čosi pekné alebo niečo, čo nás ochráni. Ja si predstavujem psíka, ktorý pri mne leží, a kým ja spím, on ma
Môj spolužiak Peťko sa zas veľmi bojí búrky. A nielen v noci. Keď hrmí uprostred noci, skryje sa pod posteľ. Ale cez deň v škole posteľ so sebou nemá, a tak len čo za oknom zahrmí, vlezie pod
Niektorí chlapci a dievčatá sa mu za to smiali, no pani učiteľka nám povedala, že strach má každý. „Dokonca aj ja,“ priznala. „Aj náš pán riaditeľ.“
To si neviem ani len predstaviť, lebo pán riaditeľ je veľmi veľký a určite by porazil aj zlých
Pani učiteľka Peťkovi poradila: „Keď sa bojíš búrky, spomeň si na niečo smiešne. Alebo si búrku predstav ako veľký ružový balón, ktorému dáme frčku a on praskne – preto robí…