Marián Dyno Burič
Kde bývajú pocity: Znechutenie
Martinko sa vydáva za ďalším z pocitov, ktorý všetci dobre poznáme. Pridajme sa k nemu na cestu činžiakom a s večne nespokojnou susedkou zistíme viac o pocite znechutenia.
Jedného krásneho dňa slniečko veselo žiarilo cez celú oblohu, keď do lesa prišla
Bola však jedna vec, ktorú Sabinka
V jedno ráno sedela Sabinka na konári, zamyslene sa rozhliadala okolo seba a lúskala oriešok. Z ničoho nič začula hlboké
Pán Medveď sa chytil za hlavu veľkými chlpatými labami. „Jajaj, čo to bolo?“ zreval otrávene.
No veverička Sabinka ani nemukla a ani náhodou sa mu neospravedlnila. Namiesto toho sa bez jediného slova s úľakom stratila v domčeku a buchla
„To sú mi ale spôsoby,“ bručal nevrlo pán Medveď a odvliekol sa do svojej jaskyne.
Na ďalší deň sa zvieratká dohodli, že si urobia táborák. Plánovali, že si niečo dobré upečú a popritom si zaspievajú. Líška Imriška a veverička Sabinka sa ponúkli, že nazbierajú drevo na oheň. Kráčali spolu lesom, Sabinka rozprávala veselé historky a tu a tam sa obidve sklonili, aby zobrali zo zeme vhodný konárik.
Tak sa stalo, že sa v jednom momente zohli súčasne – a zrazili sa
„Prepáč, Sabinka,“ vyhŕkla Imriška a hladila si poranené čelo.
Sabinka chvíľu pozerala na Imrišku. Otvorila ústa, akoby chcela niečo povedať, ale potom odrazu pustila všetky pozbierané konáriky a utiekla do hlbokého
„Čo to malo znamenať? Prečo sa mi Sabinka tiež neospravedlnila?“ nerozumela Imriška. Medzitým sa jej…