Janko a zázračná fazuľa

Na kraji dediny bývala chudobná rodina. Mama a syn Janko. Nemali žiadny majetok, iba jednu jedinú kravku. Často nemali ani čo do úst vložiť a žili len z mlieka, ktoré mamka každé ráno nadojila a predala na trhu.

Jedného dňa však kravka nedala ani kvapku mlieka.

„Čo len budeme robiť? Čo si počneme?“ zalamovala rukami Jankova mama.

„Neboj sa, mamka. Nejako si poradíme. Vyberiem sa do sveta a nájdem si prácu,“ upokojoval ju Janko.

„Toľkokrát sme sa už na prácu vypytovali. Ťažké je ju nájsť v týchto časoch. Nedá sa nič robiť, budeme musieť našu kravku predať,“ rozhodla zúfalá mama.

„Pôjdem teda hneď na trh a uvidíme, čo sa dá robiť,“ súhlasil Janko. Vyleštil zvonček na kravinom krku, okolo rohov jej priviazal šnúru a odišiel z domu.

Nešli dlho, keď stretli čudného starca. Bol malý, strapatý a niečo si pospevoval.

„Dobré ránko, chlapče. Kamže si sa vybral s tou kravou?“ prihovoril sa mu starý muž.

„Úctivo vás zdravím. Idem na trh, predať ju,“ odpovedal Janko.

„Nuž, vyzerá zdravo. Kúpil by som ju, ale nemám peniaze. Mám len pár fazuliek vo vačku,“ povedal čudák.

„Máš ma za hlupáka? Kto by vymenil kravu za fazuľky?“ rázne zavrhol Janko jeho návrh.

„Chlapče, ale to nie sú obyčajné fazuľky. Keď ich v noci zasadíš, do rána ti vyrastú až do nebies,“ snažil sa ho presvedčiť starec.

Janko sa napokon dal nahovoriť a predal mu kravu za päť fazuliek. Keď sa vrátil, vbehol do chalúpky, aby sa mamke pochválil, aký dobrý obchod sa mu podarilo urobiť.

„Mamička, pozri, za našu kravku som dostal týchto päť čarovných fazuliek!“ nadšene volal a vystieral k nej dlaň s fazuľkami.

„Čože? Aké čarovné fazuľky? Obyčajná fazuľa je to, a ty si ju vymenil za našu kravu! Kam si len dal hlavu, ty nešťastník? Teraz…