Bratia Grimmovci
Kráľ Drozdia brada
Ľudová rozprávka o tom, že byť pyšný a namyslený sa nevypláca. Naozajstné bohatstvo a krása predsa pochádzajú z našej úprimnosti, skromnosti a dobrosrdečnosti.
Bolo raz jedno
Ako si tak vykračuje, vidí ohradu a za ňou koňa. Kôň
„A kamže ideš, vajce?“ pýta sa kôň.
„Idem na vandrovku,“ hrdo odpovie vajce.
„Vieš čo, vajce? V okolí tejto ohrady som už videl všetko. Idem ja s tebou,“ povie kôň.
A tak ďalej putujú dvaja. Ako tak idú, cestou stretnú na lúke vola. Vôl funí a dupe nohami, až sa zem
„A vy dvaja kamže idete? opýta sa ich vôl.
„Ideme na vandrovku,“ odpovie vajce za oboch.
„Idem aj ja s vami, tu na tejto lúke som už všetku hlinu udupal,“ vyhlásil vôl a ďalej už idú
Keď títo traja vandrovníci prechádzajú okolo starej chalúpky, uvidia mačku, ktorá sa vyhrieva na streche a lenivo
„Kam ste sa vybrali, takto v trojici?“ začne mačka vyzvedať.
„Ideme na vandrovku,“ opäť odpovie vajce.
„Nudím sa tu na streche, idem ja s vami,“ povie mačka a už vandrujú
Vandrujú ďalej, keď ich cesta zaviedla k malému potoku. Ako okolo neho prechádzali, uvideli raka. Podišli bližšie a hneď ako ich rak zbadal, na výstrahu zacvakal
„A kdeže toľkí kráčate?“ zahundre rak.
„Ideme na vandrovku,“ odpovie vajce už po štvrtýkrát.
„Ja som ešte nebol inde ako v tomto malom potôčiku, idem teda
Opodiaľ sa pred zrkadlom predvádzal moriak, keď vtom zbadá päticu, ktorá si hrdo vykračuje.
Aj on osloví pocestných a pýta sa ich na cestu. Vajce opäť s hrdosťou zahlási, že idú vandrovať.
„Idem s vami,” odpovie nadšene moriak a už putujú
Keď idú okolo farmy, zbadajú kohúta, ako tam…