Jamie a jeho veľký sen

Z kuchyne sa ozývali tiché zvuky, akoby niekto otváral skrinky a vyberal z nich kuchynské náčinie. Chlapec, ktorý to mal na svedomí, si veselo hmkal pri práci.

„James Trevor, nemyslíš, že by si sa mal ísť radšej učiť?“ ozval sa mu za chrbtom prísny hlas. „Nechceš vari v škole prepadnúť!“

Chlapec s kuchynskou odmerkou v ruke sa zľakol, až nadskočil. Na zem sa zosypal poprašok múky.

„To nechcem, oci,“ šepol Jamie a sklopil oči k zemi. „Mám tu však niečo rozrobené. Myslíš, že by som to mohol najprv dokončiť? Ak sa to podarí, budeme mať skvelú večeru. A mama mi to dovolila,“ odvážil sa nakoniec prejaviť trochu vzdoru.

Jeho ocko nad ním len mávol rukou a odišiel z kuchyne. Jamie pokrčil plecami a vrátil sa k vareniu. Bola pravda, že čítanie mu veľmi nešlo. A písanie už vôbec. Písmenká ako keby mu ožívali a poskakovali pred očami a on nebol schopný plynule prečítať ani riadok.

Zato varenie, to bolo niečo celkom iné. V kuchyni si chlapec pripadal ako kráľ. Už ako malý veľmi rád pri tejto činnosti sledoval svojich rodičov. A veru mal na to príležitostí viac než dosť! Jeho rodina žila na anglickom vidieku a vlastnila pohostinstvo, kde sa varilo dňom i nocou.

Keď Jamie práve nepozoroval ruch v kuchyni, prezeral si kuchárske knihy. Keďže mu čítanie robilo problémy, študoval v nich len obrázky a recepty si podľa nich vymýšľal sám. Rýchlo zistil, že má dar kombinovať prísady a chute tak, aby vytvorili v ústach hotový koncert!

Len čo bol chlapec dosť veľký, začal pomáhať rodičom v pohostinstve. V škole aj tak nemal veľmi dobrý prospech a práca v kuchyni ho od detstva lákala. Jeho ocko bol síce trochu nerád, že syn opúšťa štúdium tak skoro, ale v kútiku duše…