Azor – lovec záhad

V pondelok naháňanie zlodeja, v utorok kontrola batožiny na letisku, v stredu hľadanie strateného dieťaťa v lese. Pripadá vám to ako dobrodružná hra alebo dej akčného filmu? Kdeže! Taký bol celé roky život policajného psa Azora. A to nebolo ani zďaleka všetko! Vo štvrtok ho čakalo odhaľovanie zakopaných starých výbušnín, v piatok súťaže a predvádzanie výcviku pre školy a mladé šteňatá. A cez víkend? Záchranárske práce medzi horskými hrebeňmi a lavínami.

Azor bol silný, ňufák mal najlepší z celej jednotky a nezľakol sa ani toho najväčšieho nebezpečenstva. To všetko pre dobro sveta a skvelú povesť policajného zboru. Azor bol skrátka príkladný služobný pes. Dokonca získal niekoľko medailí za zásluhy a bol miláčikom celého oddelenia. Myslel si, že to tak bude navždy. Ale čo sa nestalo...

Ako Azorovi ubúdalo síl a pribúdalo šedivých chlpov v kožuchu, našli si za neho náhradu. Prišiel mladší pes, ktorý zabral jeho pelech, misku a čo je najhoršie, to on chodil po novom na akcie a mal celý týždeň plný kalendár.

„A čo ja?” Azor smutne pozeral z dverí na svoju bývalú jednotku, ako sa ženie za ďalším riskantným zásahom. Za ním sa už nikto ani neobzrel.

„Ty vyháňaj mačky z dvora!” dostal rozkaz.

Azor teda poslúchol a celý deň štekal na mačky. Tie však skákali po strechách a múrikoch, ako sa im zachcelo, a ich zastrašovanie nikam neviedlo.

„Chichichi, ty si dopadol. Z hrdinu na obyčajného strážneho psa,“ posmievali sa mu.

Vtedy to Azorovi došlo. Už s ním nepočítajú. Patrí do starého železa. Zbalil si hryzaciu kosť, obojok, medaily a odišiel skôr, než sa jeho bývalí kolegovia vrátili, aby si ušetril bolestné lúčenie.

Túlal sa ulicami celý zmätený. Čo si len teraz počne? Svoj život zasvätil policajnej práci, nevie robiť nič iné. Chvíľu sa ľutoval a kňučal…