Jack-o’-Lantern

Stalo sa to na okraji malej dediny neďaleko írskeho mesta Dublin. Práve tam žil kedysi dávno muž menom Jack. Jeho susedia ho veľmi nevyhľadávali. Jack bol čudák, ktorý by si za libru dal aj do kolena vŕtať. Okrem toho sa o ňom vedelo, že nie je úplne pravdovravný a že si strčí do vrecka čokoľvek, čo nie je pribité. Bol to jednoducho typický hriešnik so všetkým, čo k tomu patrí.

A keďže sa tým vôbec netajil a ani sa nesnažil so svojimi neresťami prestať, jedného večera si vyslúžil vskutku zaujímavú návštevu. Na dvere mu zaklopal samotný čert.

„Koho to sem čerti nesú?“ zahrmel Jack, keď otvoril dvere.

„Čert prišiel po svojich,“ odvetil mu pekelník a vyplazil na neho jazyk. „Prišiel som sa pozrieť na nášho zatrateného. Máš u nás v pekle pripravené špeciálne miesto a už sa ťa nemôžeme dočkať. Pôjdeš so mnou.“

„Ale nebude to hneď, však nie, pán čert?“ Jack sa nevinne usmial. „Rád by som sa ešte raz stretol s kamarátmi pri poháriku. Potom si ma môžete odtiahnuť rovno do pekla. Poďte so mnou, nech tu nemusíte čakať.“

Odhodlaný čert súhlasil.

Pekelník a hriešnik presedeli celý večer v družnom rozhovore pri pohári v krčme. Keď prišlo na platenie, Jack sa zachichotal a sprisahanecky sa naklonil k svojmu novému priateľovi:

„Hej, čo keby si sa premenil na mincu? Ja tebou zaplatím a ty sa potom premeníš späť na čerta a utečieš! A hostinský nedostane nič!“

Pekelník to považoval za dobrý vtip. Urobil preto presne, ako mu Jack kázal. Ale len čo sa na stole zjavila zlatá minca, Jack si ju strčil do vrecka a v nestráženom okamihu utiekol z krčmy.

Čertovi sa Jackov úskok najskôr pozdával. Tento muž je pre peklo priam stvorený, hovoril si. Je to ešte…