Opica a korytnačka

Jedného slnečného dňa oddychovala korytnačka na brehu rieky, keď vtom zbadala, ako dolu prúdom niečo pláva. Lepšie sa prizrela a všimla si, že je to banánovník.

Skočila do vody, chytila strom a pritiahla ho k brehu. Lenže keď ho chcela vytiahnuť na breh, zistila, že strom je príliš ťažký. Nechala ho teda vo vode a vybrala sa hľadať pomoc.

Cestou stretla opicu. „Opica, prosím ťa, pomôž mi vytiahnuť banánovník z vody. Chcem si ho doma zasadiť,“ prosila korytnačka.

„Dobre, ale za pomoc chcem polovicu stromu,“ odvetila opica.

Korytnačka súhlasila, a tak spoločne pritiahli strom na korytnačkin dvor. „Teraz banánovník zasadíme, a keď urodí banány, rozdelíme si ich tak, ako sme sa dohodli,“ navrhla.

Lenže opici sa nechcelo čakať na svoj podiel tak dlho. Žiadala, aby jej korytnačka dala polovicu stromu hneď.

Korytnačka napokon veľmi neochotne rozdelila strom na dve polovice. Opica si hneď prisvojila vrchnú, zelenú časť a spodnú časť bez konárov nechala korytnačke. Tej sa nechcelo s prešibanou opicou hádať, súhlasila, zasadila svoju časť v záhrade a čakala, kým vyženie nové listy.

Netrvalo dlho a zelená časť, ktorú si zobrala opica, začala vädnúť. Listy pomaly opadali a ostal iba suchý kmeň.

Korytnačke sa darilo oveľa lepšie. Svoju časť pravidelne polievala a strom po čase vyhnal prvé lístky. Povyrástol a čoskoro zarodil banány.

No keď banány pomaly dozrievali, korytnačka zistila, že sú príliš vysoko a nedokáže ich sama obrať. Zašla teda zas za opicou a poprosila ju, aby jej pomohla pozhadzovať úrodu na zem.

„Za tvoju námahu si môžeš zobrať niekoľko banánov,“ sľúbila korytnačka opici.

Tá poľahky vyliezla na strom, usadila sa na konári a začala jesť jeden banán za druhým. Darmo ju korytnačka prosila, aby jej aspoň niečo zhodila.

„Oklamala si ma, lebo si si nechala lepšiu časť stromu. Za to mi patria všetky banány,“…