Jedného pekného večera polihoval škriatok Dubík na konári svojho duba. Len tak si hmkal a pozoroval nočnú oblohu, keď tu zrazu uvidel padať hviezdu. Bola to iba chvíľka a hviezda zmizla. Dubík si už-už chcel niečo zaželať, no vtom kohosi začul pod
„Jaj, au, ááu.“
Dubík sa pozrel na zem. Čosi tam v hĺbke blikotalo.
„Kto si, čo si?“ zakričal škriatok na tú čudnú vec.
„Som hviezda,“ ozvalo sa zdola.
„Herecká, alebo spevácka?“ vyzvedal Dubík, kým zliezal dolu.
„Hviezda z neba, au,“ povedala hnevlivo
„Ako si sa sem dostala?“ Dubík sa pozrel na oblohu, potom znova na hviezdičku.
„No predsa – spadla som odtiaľ.“ Aj hviezdička sa clivo zadívala na
„Ach, tak to si ty?“ vyjasnilo sa Dubíkovi, keď zoskočil z najnižšieho konára na zem. „Videl som ťa padať.“
„Ako sa teraz dostanem naspäť?“ fňukala
„Neboj sa, niečo vymyslíme,“ upokojoval ju Dubík. „A ako si vlastne spadla?“
„Naháňali sme sa so sestričkami hviezdičkami, pošmykla som sa na okraji Mliečnej cesty a spadla som. Sestričky ma upozorňovali, aby som nezachádzala príliš k okraju, no ja som už raz taká. Keď mi niekto niečo prikáže, just to spravím naopak,“ vzdychla si
„Tak a teraz si na svoju tvrdohlavosť doplatila. No nič,“ pohladkal ju jemne Dubík, „musíme ťa nejako dostať hore.“
„Myslíš, že sa to dá?“ hviezda sa ihneď rozžiarila
„Všetko sa dá, hviezdička,“ povedal s úsmevom. „Poď, niečo mi napadlo.“
Kráčali teda spolu nočným lesom a hviezdička svietila Dubíkovi na cestu. Takto došli až ku kopcu.
„Vylezieme na ten kopec, potom na najvyšší strom a ja ťa skúsim vyhodiť na oblohu,“ prezradil Dubík svoj plán.
„Výborný plán, poďme na to!“ tešila sa
A tak sa s námahou štverali na samý…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
