Readmio
Ako uspať zvieratká v lese
Uspávanka pre najmenších, ktorá prevedie deti večerným lesom. S prichádzajúcou tmou sa zvieratká z tohto lesa postupne ukladajú na nočný spánok. Aj deti sa takto naučia, že večer je čas na spánok a odpočinok.
Bola raz jedna koza
Koza hneď
Líška sa zľakla a uháňala rýchlo preč. Beží horou a popritom bedáka
„Ach, vĺčko, braček, plačem veru, lebo v mojej nore je nejaká čudná potvora,“ povedala vystrašená líška.
„Len sa neboj, nesmúť, ja ju odtiaľ
Keď spolu prišli k líščej diere, vĺčik hlasno zvolal: „Kto si, zvere, v líščej diere?“
A koza, čo sa stále v nore ukrýva, začne opäť dupotať
Nato sa vĺčik preľakne a spolu s líškou utečú späť do hory. Bežia lesom, nariekajú, keď ich zrazu stretne medveď.
„A čože tak plačeš, líštička, sestrička?“ opýta sa ich.
„Ach, medveď môj milý! Plačem, lebo v mojej nore je nejaká čudná potvora.“
„Neboj sa, líštička. Poď, ja ju odtiaľ hneď
Keď prišli na miesto, medveď
Koza znova silno zadupoce
Medveď sa naľakal a už aj sa všetci traja dajú na útek. Bežia horou, nariekajú, keď vtom stretnú ježka.
„Čo plačeš, líštička, sestrička?“ opýta sa jež.
„Ach, ježko môj zlatý, plačem, lebo v mojej nore je strašná potvora. Ani trom sa nám nepodarilo ju odtiaľ vyhnať,“ bedákala líška.
„Nože, poďte, ja ju z diery
„Och, čože ty, taký malý, proti nej zmôžeš?“
„Som síce malý, no skrýva sa vo mne veľa,“ povedal ježko sebavedomo. Schúlil sa do guličky a skotúľal
Keď sa ježko k líščej diere prikotúľal, čo najhlasnejšie zvolal: „Kto si, zvere, v líščej diere?“
A koza zas dupoce
„A ja jež, prebijem ťa tiež!“ zakričal nebojácne ježko, skrútil sa a prigúľal dnu do diery. Tam začal svojimi dlhými a ostrými pichliačmi kozu pichať do odratého boku. Koza len bľačala
Keď k líščej nore dobehli ostatní, neprestávali sa
No od tých čias si už všetci v lese spokojne nažívali: líštička vo svojej nore a vlk s medveďom medzi stromami.
Nuž a ježko, hlavný